Sestra je na duchovnej obnove A zo mňa sa naďalej klohní čosi ...

28. října 2013 v 15:48 | ja |  blog

Sobota. Párny dátum. Nahryznutý časový údaj. MIDI LIDI.

V podstate od polky augusta sa teším na dnešný večer, kedy sa nachvíľu spokojne rozplyniem v zábavnom elektropopovom sedatíve, s rukami pri tele dám voľný priebeh možnému nadbytku ženských hormónov a...nič viac. Budem vedieť o čom písať a možno to aj bude stáť za to.

Bežný predkoncertný spôsob cedenia štiav z gulivera. Sobota. Párny dátum. Nahryznutý časový údaj. MIDI LIDI. V podstate od polky augusta sa teším na dnešný večer, kedy sa nachvíľu spokojne rozplyniem v zábavnom elektropopovom sedatíve, s rukami pri tele dám voľný priebeh možnému nadbytku ženských hormónov a...nič viac. Budem vedieť o čom písať a možno to aj bude stáť za to.

A teším sa na to, ako kamarátke s dávkou zvrátenej rozkoše z vlastného primitivizmu opíšem obrí ľudský exkrement, ktorý sa dnes stal bodkou za jednou z mojich melanchóliu nasiaknutých jesenných prechádzok . Napriek všetkému vo mne naďalej prežíva kúsok trierovského Idiota.

Dôležitým elementom pri každej mojej aktivite je dotieravá prítomnosť spolužiaka. Je chyba pripustiť i niektorých ľudí k telu, bohužiaľ zistenia majú oneskorené impulzy. Osoba s absenciou akejkoľvek sebareflexie, vonkajší parazit, slepá kopírka, zakrnelý Henry Chinaski. Kokot penetrujúci hlboko do vašich nervov. Neznesiteľná prítomnosť cudzieho bytia-nebytia a tak ďalej. Jeho Škoda že si pomýlil podobnosť s opakovacím znamienkom a moja Smola že to musím znášať. Koniec koncov - chyba je v mojej doterajšej neschopnosti byť k nemu úprimný a poslať ho do prdele. Lezie mi na nervy a zároveň mi ho dokáže prísť ľúto. Spoliehanie sa na výpovednú hodnotu trápneho ticha je znova moje naivné "dúfam".

Na terase sa zatiaľ trúsime štyria a číslo sa postupne zvyšuje. Väčšinou na živo po prvý krát videné tváre, z jednou sa poznáme z nepriamych zrážok v kanalizácii mysle. Prvý krát naživo a začína sa črtať drobnokresba. Trochu ako deformované deja vu a trochu ako vopred rozčítaná kniha. Známe pozadie, známa zápletka prvý krát s ilustráciou. Spoznávame sa viac, než len elipsou. Násobenie spoločných čŕt. Veľa vecí naberá komplexnejšie odtiene. Niektoré priamo konkrétne farby. Ja som to čakal. Tak trochu.

Kamarátka prišla aj s matkou. Možno je to nejaký nový druh postmoderného zbližovacieho rituálu, ale zdá sa mi to komické. Z jej matky tváriacej sa desne "free and independent" razí komické pózovanie. Možno ideologický incest. Nebude s ňou do reči. Večer naberá nečakaný a prekvapujúci spád v zaujímavej spoločnosti. Termín piešťanská bohéma znie strašne pozérsky- Vsuvka. Primárny cieľ - koncert sa tak trochu zatlačil na vedľajšiu cestu, predkapela si od nás vyslúžila kus ignorancie a ideme skúsiť už rozohratých MIDI LIDI. Moje schopnosti rozoznať skupinu podľa zvuku na koncerte dostávajú na frak. Neviem to.

Buď sme došli práve v tej zlej chvíli, alebo to dodrbali kvôli nám. Skupine odišiel počítač a skúšala sa z toho vylízať v štýle juke-boxu na úrovni. Na jednej strane som už sklamaný, na druhej so záujmom čakám, ako dôvtipne sa z toho vysekajú. Jediný kus dôvtipu som nakoniec našiel v spevákovej podarenej narážke "Konec srandy v hotelu Ozon" a ostatok išiel k osemdsiatkovému dnu. Jediným šťastím tria na pódiu bola oddanosť publika. Je pekné sledovať, ako všetci tí poväčšinou "strašne kúľ" ľudia spokojne hopsajú do pokusou o záchranu pomocou trápnych odrhovačiek a nevadí im to. Kapela pôsobí smiešne a publikum je ako partička povrchných ovečiek . Odchádzame. Sedíme vonku a s nechcenosťou tria narábame v štýle Rubikovej kocky. S tou som sám taktiež nikdy sám nejako veľmi nepohol. Môj splužiak mi užb dlhú dobu pripadá ako moja stigma - nekrvácajúca, len hnijúca. Koniec koncov, dezinfekčné prostriedky nikdy nevoňali ani nevyzerali dôstojne a od toho sa odvíja aj jeho odchod.

Pravdupovediac, čakal som text nasýtený osobnými dojmami, postrehmi a prifarbenými dekadentnými historkami, ktoré by sa nsamé od seba zgrupovali počas reflektovania okolitého diania , akúsi miernu myšlienkovú prietrž retrospektívnych obrazov posilnených vizuálnou pódiovou šou (tá jediná sa dala označiť za stále podarenú), text s charakterom jarného počasia no...ono o ten koncert nakoniec ani nešlo. Z večera kedy som čakal len ľahkú jednodúškovosť sa stal oveľa komplexnejší zážitok - namiesto spoločenskej tlačenice súkromný pretlak na "ja rozprávanie" o dosť zložitejší, naživo neporovnateľne záživnejší.

Niekedy okolo polnoci sme skončili v meste pri jazierkach, obklopení zahmlenou tmou a kde-tu nočnou lampou zvýrazneným tichom ako z Hopperovho obrazu. Zima a cigaretový dym vytvárajú rozklepanú "noir" atmosféru, v ktorej postupne štucháme do seba a našich vnútorných mršín.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Krista Krista | 29. října 2013 v 17:39 | Reagovat

Odhliadnuc od gramatických chýb... ML hrávali "drhovačky" ako Dnes, či na Kámeni kámen aj na starších koncertoch, len tak BTW...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama