Hrdza, snár a popálený jazyk: koláž krátkych zápiskov

18. listopadu 2013 v 21:31 | ja |  blog

Pred troma dňami datujem najkrajší večer za posledný....poslednú dlhú dobu.

Čím viac ideme smerom od sídliska na juhu , ulice sú prázdnejšie a syntetické svetelné škvrny sa strácajú, rachot vlaku, šuchot nášho ponevierania sa zdiaľky oblizuje hluk relatívnej blízkosti koľajníc. Počas ospevovania katolíckeho internátu v Žiline to tu pomenoval ako zapadákov. K negatívnemu stanovisku si mohol vybrať viacej výrazov, oveľa ostrejších, ale zapadákovom tomu dal zromantizovaný nádych nádych. Obzvlásť v takto zhasnutej krívajúcej jeseni. Síce s ním nesúhlasím, no v tej tme, zime a končine to znie dobre. Badlands.

Máme to. Sedíme vonku a piknikujeme pri krajnici. Najlepšie pôžitky sú konzumné. A najlepším prežitkom z najlepších pôžitkov je teraz medlenie si rúk pri objednávaní pizze v jednej malej rozvážke.

Prechádzame bez rozmyslu, hlavne, že sú to veľké obchádzky. To nám úplne postačí. Všetko, vrátane mňa, je už odfarbené a kde-tu na okraji hanblivo svietia sčasti povypichované oči bytoviek, pod nimi supermarket a okolo prázdne ticho na plnom parkovisku. Farby jesenných idyliek vybledli a už nesmrdia hnijúcim lístím. Mesto bez špecifickejšieho pachu. Mrznú mi prsty a telo mám ako scvrknuté. Pomalé dlhé kroky, riedka konverzácia, smer naše pomalé tempo výrazne predbehol a v tej tme ho už nevidíme. Išli by sme do kina, keby na v piatok nešli samé kokotiny.

"Čakajte desať minút".

Pre troch veľmi malý priestor, v zápätí prichádza nejaký ďalší chlap. Vyzerá ako westernový Lenin. Hodiny v jednom kúte miestnosti idú pozadu, v tom druhom bežia televízne noviny. Obligátna bizarnosť. Cigánska osada, bordel a nejaké výtržníctvo. Znie to stále rovnako, násilie a asociálnosť vyzerajú opotrebovane. Niekto z prítomných polohlasom podotkne "vystrieľať". Nudný stereotyp oživený záberom na reportéra, dôrazne si vykračujúceho po neskutočne zatuchnutom smetisku, ktorého nechutnosť preráža aj cez celkovú odmeranosť obrazovky, vo vypasovanej štramáckej bundičke a bledučkých topánočkách. To je dobré.

Chlebodarca sa púšťa do prehovoru o babách. Vhodné do mäsiarstva. Kebyže to takto naozaj funguje, možno máme malé šťastia vo veľkom nešťastí. Tu začína platiť, že mäso je vražda. Som schopný myslieť na hocičo, len nech nemyslím na môj práve popálený jazyk. Ďalšie sústo, ďalšie zhrdzavené obrázky. Vážim si ich, v tú chvíľu zbožňujem dorezanie sa na ich hranách a nakazenie sa nostalgickým tetanom.

"Necháme zhrdzavieť celý svet."
Tetsuo

V izbe to smrdelo po uhorkách a cigaretách. Bežné definície zmyslených pachov, ktoré cítim len ja a nedajú mi pokoj.

Ráno sa kutre v snári. Už dlho sa mi žiadny sen nezapísal do mysle tak silno a ešte pri žiadnom som nenal takú potrebu lúštiť ho. Doteraz mi stačila číra estetika sna, o hlbšie rýpanie sa v tom som nidky nemal až takú vehementnú potrebu. Torchu si vyčítam svoj zlozvyk - občasné prehnané analyzovanie slov a s tým spojené ich zveličovanie a prilepovanie alternatívnych významov, puntičkárske pátranie po snahe o nepriame výpovede. Zaujímavé, ako sa dá behanie po opustenom dome v noci s dosť absurdným trhaním pletív chrániacich okná v noci rozvádzať. Na papieri mi vzniká rozsiahla kopa šípok, hesiel zo snáru a podopisovaných maličkostí, rozväzovanie jazyku mlčanlivej mape v základnej kostre: únik pred samým sebou + zanechanie minulosti a zmenenie sa + spôsobenie pohoršenia. A DIY. Nabaľovanie možných vysvetlení v prepojeniach, lomeno: Bez barokovej pitvy činiteľov sa to javí vcelku jednoduché, zároveň to je bez nej trochu nuda. Kreatívna skladačka uprostred frekventovanej križovatky. Ja vlastne ani nechcem snár. Stačila by mi snová zubná niť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama