Zrazenina

12. prosince 2013 v 13:00 | ja |  blog

Je December. Novembrové dni v sumarizácii chutili ako esencia fastfoodu na prvom poschodí Auparku, kde sedávajú zamilované páriky v unifikovanom plaste so syntetickou romantikou za 4,20 €.Malé papierové balíky v sáčku toho natrúsia viac než oni, všetci dokopy. Mdlý priemer, moje neuróny sa chovajú odbobne. Aj domyslieť si klišé z dobre známych gýčových ilustrácií je nemožné, nad hlavami im namiesto srdiečok svieti po celej šírke ponuka jedál nad pokladňou. Bežné poobedné vypredanie (sa). A Bukowski za rohom zasa točí stále o tom istom a ja sa od neho zasa raz nemôžem odtrhnúť.

Nechcem písať dlhé a konkrétne výklady, kde som bol a čo som robil, pretože z týchto vecí aj tak po chvíli ostávajú len šťavy a zmesi, ktoré blednú buď rýchlo alebo pomaly, alebo nadobudnú chameleónske vlastnosti a neustále sa transformujú do nových podôb (to ak človek zakopne do svojej čarovnej lampy) a niekedy dokonca ani nevzniknú.

Stále mám na mysli diela Luciena Freuda a bohatú sériu malých-veľkých koncov od Sonji Gangl, tak bohatú, až sa človeku končiť nechce. Zmrazenie posledného záberu, zmenšiť, zakonzervovať a večne trvajúceTHE END, plátno nezhasne a domýšľaný ostatok nič neštuchá medzi rebrá. Dieťa z Persony už ani malíčkom nepohne, Norman Bates cez kľúčovú dierku už ani nežmurkne, pohľad archetypálnej femme fatale z Alphaville nekončí a problémy s Harrym sú už definitívne za nami. Žiadne chameleóny. Nesmierna radosť. Toto ú tie veci, ktoré ma zakaždým tešia a napĺňajú.

V poslednej dobe si pripadám (niekedy až nezmyselne) dosť melancholický. Niekto by povedal: "To je počasím." Podľa mňa to je blbosť a výhovorka. Terajšie počasie nič nerobí, terajšie počasie je totižto zhovievavé, neprovokuje ma v rozpoložení žiadnou rozjarenosťou. Keď sa to tak vezme je to príjemné. Zimná melanchólie sú niečo iné než letná a nič nie je horké, keď vás zaručene dokážu potešiť stĺpčeky sci-fi brakov z 50-tych a 60-tych rokov. Posledné dni sú Dňami, kedy zem ostala stáť.

(Teletext pateticky vraví, že váš život sa hneď zmení, ak zavoláte Lívii. Alebo Tamare. Dve veľké, kockaté a vcelku jednoduché sústavy čísel v neblednúcich neónových farbách...)

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama