ADD IT UP

14. února 2014 v 17:08 | ja |  blog

Primárna devíza blogu je pre mňa možnosť zmyť si cezeň z hlavy pár svojich (nekritických) halúz , dať im trochu konzistentnejšiu formu prirodzene ich znepresniť a výsledok zbúchaný klasicky na prvú dobrú, bez použitia premýšľavých spomaľovačov odprezentovať ako vcelku dobrý text. Zachytiť to všetko, by znamenalo mať pred sebou päťzväzkový román, ktorý by, hrdinsky neovešaný cesnakom a krížmi, prekonával jeblosť upírskych ság.

Fotím cigaretové ohorky, ktoré ma momentálne inšpirujú, akoby vpadli z úst Marly Singerovej, okolo prechádza rehoľná sestra vyzerajúca ako Helmut Newton, hlavu mám pri fotke medzi nohami Alice Springs, a po mysli mi behá otázka, že koľkým šoférom sanitky sa mohlo prihodiť to, že by zrazili chodca. Mám na sebe čierny plášť podobný tomu, čo mala smrť v Bergmanovej Siedmej pečati a bežím cez mesto. Neviem hrať šachy, ale nie som nevedomý, kompenzujem si to záševkami.

Čuchám, po dlhej dobe reštituovanú, malú plyšovú opicu a premýšľam, či napáchla od svojej prechodnej nositeľky tak že moc, alebo tak že málo. Zopár neistých, trošku vykonštruovaných flashbackov a pitvem resuscitované rozčarovanie. Moje podvedomie je občas masochista uprostred voľnej hry v GTAčku, so všetkou tou širokospektrálnou muníciou, rozľahlosťou a kódmi na nesmrteľnosť. Neosprchovaný Lacný Jožko, vyskillený otravnosťou predavača Notabene pred Tescom okolo ôsmej večer, ponúkajúci smrad z ružových zajacov. Už v piatok pobede sa nemôžem dočkať sobotného pásma Ulrciha Seidla na STV2. Čas si zložil sádru, pod ktorou mu stihli narásť ďalšie dve nohy a preskakuje na nich trapové beaty. Najradšej by som sa stretol s bezfiltrovou kamarátkou z Banskej Štiavnice a spravil si s ňou rovnako perfektný večer, ako vtedy pred Novým rokom.

Už niekoľký ťýždeň sa stále nemôžem nabažiť územčistého čara obrazu zakončujúceho krátku historku s Dr. Nacistom: "Pri semafóre pred nemocnicou zahlo zánovné čierne auto a zrazilo pekné mladé dievča v modrých minišatoch, bola blond a mala modré stuihy vo vlasoch, , a sedela na ulici zaliatej slnkom a z nosu jej tiekla červená."

konzumná poznámka
na okraj
s odpáleným neónom
je Valentín
s odfarbenými vlasmi
reklamný pútač
bez nápadu

Fotím cigaretové ohorky, ktoré ma momentálne inšpirujú, akoby vypadli z úst Marly Singerovej, okolo prechádza rehoľná sestra vyzerajúca ako Helmut Newton, hlavu mám pri fotke medzi nohami Alice Springs, a po mysli mi behá otázka, že koľkým šoférom sanitky sa mohlo prihodiť to, že by zrazili chodca. Mám na sebe plášť podobný tomu, čo mala smrť v Bergmanovej Siedmej pečati a bežím cez mesto. Neviem hrať šachy, ale nie som nevedomý, kompenzujem si to záševkami.

Lepší refrén nemajú ani Violent Femmes na debutovom albume.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama