Dobré, zlé a nerozčleniteľné

23. února 2014 v 16:16 | ja |  blog

(ideologicky najpodvratnejší text uverejnený na tomto blogu)

Nedávno som čítal jeden skvelý krátky popis k špagetovému opusu Dobrý, zlý a škaredý, okiaľ ma jedna konkrétna pasáž (nižšie citovaná) priviedla k zamysleniu sa nad tým, kde treba hľadať nesmrteľnosť vo filme.

Citujem:
".Nie Bergman a Fellini, ani Nolan a Fincher, ani Ejzenštein a Griffith, ani Lynch a Tarantino, ani Godard a Truffaut, ani Kurosawa a Ozu, ani Ed Wood a John Waters, ani Wilder a Ford, ani Spielberg a Lucas a ani Hitchcock. Všetci títo muži (a mnohí ďalší) sa stratia do zabudnutia. Sergio Leone je ten Homér dvadsiateho storočia. Dávno po tom ako zmizne zo sveta posledné kino sa budú ľudia hádať, či je geniálnejší film Dobrý, zlý a škaredý alebo Vtedy na západe."

Ja si dovolím poopraviť túto tézu v tom zmysle, že to nebude dokonca ani Leone. Ale bude to práve nasledujúci rad filmových baktérií, ktoré prežijú široký rozsah katastrof, či už politických, biologických alebo kinematografických a dopíšu do vyššie citovanej línie mená štyroch definitívnych víťazov.

Tu sú diela, pri ktorých sa roztekám a najradšej by som na seba v danom skupenstve naviazal čo najviac z ich celuloidových molekúl:

(Zoradené chronologicky)

PLAN 9 FROM OUTER SPACE
(réžia: Ed Wood)

Mimozemšťania oživujú mŕtve telá z cintorínov v podobe zombies a vampírov, aby zabránili ľudtvu vo vývoji zbrane Solaranite.

Bez Eda Wooda, mentora papundeklových vizionárov, oficiálne korunovaného za Najhoršieho režiséra všetkých čias, by to prakticky nešlo.
Tento rebríček má v zozname svojich medziriadkových zámerov okrem iného tiež jeho zosadenie zo spomenutého postu. Aj v tom spočíva časť jeho ideologickej podvratnosti.

Na Slovensku bol tento skvost taktiež transformovaný do divadelnej podoby.


BLOOD FEAST
(réžia: H. G. Lewis)

Egyptský dodávateľ potravín kolektivizuje telá mladých panien so zámerom vydania obety bohyni Ishtar, pomocou čoho ju chce priviesť späť do sveta živých. Čas záverečnej obety, deliacej muža len malý krôčik od naplnenia jeho zámeru, sa neodvratne blíži...

Bez entuziazmu H.G. Lewisa by boli spodné prúdy hororovej, exploatačnej, grindhousovej a všemožne béčkovej/céčkovej kinematofgarie o poznanie menej presiaknuté červenou. Unikátnu slasť poskytujú psychotické výbuchy želé-násilia v prostredí Ameriky jasne definovaných sýtych farieb, zaliatej idylickým slnkom, plnej nezpochybniteľných mužov v dôstojných oblekoch a cnostných dám v korektných kostýmoch.

Obsadenie zahŕňajúce najaktuálnejšiu dobovú Playmate, plechovky Campbellovej polievky vyzerajúce ešte viac lákavo než na Warholových obrazoch či bazény, ktoré sú azúrovejšie než na Hockneyho maľbách. Prekrásne insitné dielo.


THEY SAVED HITLER´S BRAIN
(réžia: avid Bradley)


Šialený nacistický vedec si vzal za úkol oživiť Hitlera a spolu s ním aj celú Tretiu ríšu.

Prekonáva každý film, ktorý je tu spomenutý. Zachránením Hitlerovho mozgu sa v prvom rade podaril bravúrny kúsok: extrahovanie (s minimálnymi stratami) a zafixovanie podoby absolútneho erroru, prostredníctvom obľúbeného hororvého archetypu ešte z 30tych rokov - šialený vedec na opustenom tropickom ostrove. Ohľadom historicko-vedeckého významu tohto kúsku nemožno pochybovať, alebo prepadnúť sa do racionálne opodstatnenej skepse .

Raz som si vložil do hlavy pomerne absurdnú otázku, veľkého chrobáka do hlavy, ako by to mohlo vyzerať, kebyže niekto urobí machináciu v histórii v tej podobe, že zamení postavy Hitlera a Méliésa. A práve tento film mi na ňu poskytol odpoveď. Alebo aspoň exemplárne vodítko k nájdeniu odpovede.


DEADLY PREY
(réžia: David A. Prior)


Šialený plukovník Hugan cvičí vojakov loviacich po okolitých lesoch unesených civilistov. Avšak unesením Mikea Dantona, veterána z Vietnamu,sa dopustia osudovej chyby...

Elementárny výťažok zo všetkých Schwarzeneggrov a Staloneov, vyslobodený zo spárov dynamiky a technickej precíznosti. Kult tela, okresaného od akýchkoľvek inteligenčných či duševných prejavov, v najčírejšej priamočiarej podobe s menom Ted Prior. Film jasný jak prežitie zásahu tankovej strely.

Pamätný je okrem iného hudobný motív, dodávajúci tejto dávke urputnej vážnosti a topornej dramatickosti energetický pátos, potrebný pre zrytmizovanie ladných pohybov každého akčného hrdinu.

Celý ansámbel zo všetkého najviac evokuje hry detí v škôlke na vojakov. Režisér akoby vpúšťal do kinematografického veľtoku prúd poukazujúci na večnosť a čistotu detskej duše, tečúci na jej oslavu.


LADY TERMINATOR
(réžia: H. Tjuj Djalil)


Plagiátorská, najskôr nechcene revizionistická, exploatácia Cameronovho tech-noir štýlu z Indonézie. Najbarbarskejší je fakt, že po 20tich minútach strávených s týmto filmom sa dá docieliť rekacia veľmi podobná tej, ktorá sa dá zažiť po 160tich minútach strávených pri Tarkovskom alebo Antonionim: vybúlené oči a sliny v ústach, vyvažujúce vyschnutie slovnej zásoby.

Proces kopírovania vytvára množstvo nekorektných "kiksov", ktoré s nevídanou absurdnosťou spájajú prvky amerického akčného filmu s vlohami indonézskeho folklóru, plnými nadprirodzeného zla, kumulovaného práve v hlavnej hrdinke filmu, Kráľovnej júžných morí, čoho následkom je inde nezohnateľný magický pach erotizovanej ťažkej munície. Prazvláštny spôsob cesty k zjaveniu sily (neodolateľnosti) Schwarzeneggrovho génia.






 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama