Březen 2014

Nedeľa

30. března 2014 v 20:40 | ja |  blog

Aj napriek tomu, že mi celý deň graduje alergia
točí sa mi hlava a hodinový posun klope na dvere s voľným lístkom na nepríjemný kolotoč
a s prichádzajúcím večerom sa ma zmocňuje pocit, že spolu s XPčkom končím aj ja
bola to príjemná nedeľa


Červená pustatina

30. března 2014 v 11:25 | ja |  blog





riešenie komunikačných problémov, bariér a nedorozumení

23. března 2014 v 9:12 | ja |  blog

...je vlastne ohromná sranda



And remember this:
A scream at the right time
may save your life.
(The Tingler)

Zrodenie zajdu Munroa

22. března 2014 v 13:32 | ja |  blog

Spríjemnenie už tak dosť príjemného sobotňajšieho rána

vynášaním kvetín
čítaním o násilí v mexickom exploatačnom filme
lúskaním histórie pulpových magazínov
z ďalšej z pridlho odkladaných kníh
a robením ušatej dosky


(clockworková oranžová)

(čerstvo zasychajúci zajác)

California rest in peace
Simultaneous release
California show your teeth
She's my priestess, I'm your priest,
yeah,
yeah
(RHCP)

In da hood

20. března 2014 v 21:12 | ja |  blog




I'm waiting for my man
Twenty-six dollars in my hand
Up to Lexington, 125
Feeling sick and dirty, more dead than alive
I'm waiting for my man
Hey, white boy, what you doin' uptown?
Hey, white boy, you chasin' our women around?
Oh pardon me sir, it's the furthest from my mind
I'm just lookin' for a dear, dear friend of mine
I'm waiting for my man

Here he comes, he's all dressed in black
PR shoes and a big straw hat
He's never early, he's always late
First thing you learn is you always gotta wait
I'm waiting for my man
Up to a Brownstone, up three flights of stairs
Everybody's pinned you, but nobody cares
He's got the works, gives you sweet taste
Ah then you gotta split because you got no time to waste
I'm waiting for my man
Baby don't you holler, darlin' don't you bawl and shout
I'm feeling good, you know I'm gonna work it on out
I'm feeling good, I'm feeling oh so fine
Until tomorrow, but that's just some other time
I'm waiting for my man

(Velvet Underground)

Vychladnuté to najlepšie chutí (?)

19. března 2014 v 17:57 | ja |  blog


Pri podvečernom popíjaní najsedláckejšieho pitiva v našej galaxii (Sprajtu) som sa na chvíľu obzrel za seba, smerom k dvojdňovým titulkom novín.













Príliš dlhý víkend

16. března 2014 v 9:50 | ja |  blog



Kyberpunková mantra

15. března 2014 v 14:40 | ja |  blog

Moja myseľ stále pláva v čase a vytvára si úplne nezmyselný náskok. Vopred premýšľa a detailne si modeluje situácie ktoré sa blížia, alebo ktoré si len sama vytvorí a chová si ich vo svojom súkromnom vákuovom mikrosvete. V oboch prípadoch z nich však často nič iné, než unáhlená spomienka na vlastnú uletenosť. Podobne to je samozrejme aj s blížiacou sa 18tkou. Už sa úplne vidím ako píšem na blog text, púšťam si Idiota od Iggyho Popa, chvíľu na to si kuknem Herzogovho Strozseka a.... nehehehee.

V súvislosti s pár nápadmi sa mi písanie textu začalo javiť ako naliehavé a neodkladné a výsledok nie nič iné, než opakované napĺňanie idey kyberpunkovej mantry: "Budúcnosť sa odohráva teraz."

Takže: Volám sa Mišo a mám zhruba 18 rokov, robím si z toho dôležitú udalosť, pesničku do gratulantov si zahrať nedám, kolážovo skladám tento text a občas mám chovanie ako keby som bol v prechode

(mám pustené PLčko Edith Piaf, chystám sa pozrieť si zameškaný Post tenebras lux a to malicherne najdôležitejšie- píšem. A písať o sebe ešte hádam nikdy nebolo také ťažké.)

K psychologičke nechodím
povedala, že už ju nepotrebujem.
Lebo decembrové rozhodnutia boli očistné
Občas si stále pripadám ako ekvivalent Donnieho Darka
no nie v tej zápornej rovine
milujem filmy a chcem ich ísť študovať
najradšej mám uvoľnené 60te roky
hororové 70te roky, kedy sa hrôza preniesla do
stredostavovského prostredia
a súčasné experimenty
nevypočítateľné amorfné tripy

väčšinu času v škole
beriem len ako každodenné cvičenie
v znášaní zvrchovanej nudy
spolieham sa do istej miery
na spontánnosti a náhodnosti

Porovnávanie sa s okolím a spolužiakmi ma míňa
Myslím si, že k ničomu zaujímavému by nespelo
Mimovoľne som si medzi rovesníkmi vytvoril akýsi pošahaný imidž
ktorý by však vo zväčšení merítka
najskôr znamenal len sivšiu myš

som výbušný náladový cholerický "djúd"
s melancholickým prepadliskom
dedko vraví že bohém
namiesto kostlivcov v skriniach
nosím mŕtvolky po vačkoch
chcem siamskú mačku
ako dvojča
a radar ako svadobný dar

zodpovednosti sa mi zdajú celkom vzdialené
rovnako ako vzťahy, opačné pohlavie
a veci s tým spojené
som zaťažený na čierne a fialové pančuchy
šaty nad kolená
s kvetovanými vzormi
zastrihnuté vlasy
a cigarety ako vizuálne doplnky
pripadám si byť tak sám, že to
skrátka až dáva zmysel

Primalá porcia

Stále pociťujem epizódnu nespokojnosť so samým sebou, pripadám si nedostatočne, alebo ešte lepšie vyjadrené: pripadám si byť pozadu. Najmä vo svojich záujmoch, čo nie je nič iné, než najobligátnejšia forma dvojsečnej (samovražednej) zbrane.

Príklad: Tak, ako ma to v písaní poviedok podkopáva (preto som s tým skončil) tak ma to pri písaní o filmoch nakopáva. Chcel by som si čítať nejaké práve terajších účastníkov a výhercov súťaže poviedka, keď boli v mojom veku, Naozaj by ma to zaujímalo, ako a o čom písali.

Aj tak uprednostňujem básničkovanie, pretože mi umožňuje nezapodievanie sa lineárnym dejom, z celého rozprávania môžem vytiahnuť len amorfnú podstatu a narábať len s ňou. Stručne a účinne.

Vlastne mám aj jednu svoju múzu, ktorá je však zapadnutá niekde v Prahe, diaľkovo mi vraví, že aj ja som taký pražský boy, sme od seba ďaleko a internetová komunikácia spočíva v občasných útržkoch a zásekoch, takže využiteľnosť a čerpanie múzického pôsobenia sa rovná nule. V živote by som nepovedal, že ma osloví baba v kožuchu s vychrtlými nohami.

Plavecký krúžok doktora Divnolásku

Rád sa repetitívne hrám s doterajším dianím, niekedy o ňom až zbytočne veľa premýšľam. Najbližšie sa to podobá práve spomenutému básničkovaniu.
Kebyže mám teraz fleku štyri najelementárnejšie obrazy z celého neusporiadaného ansámblu, budú to:

- Neviem

- Dlhá kompilácia malých momentiek polepených vedľa seba na veľkom formáte z klasického pubertálneho harašenia zo základnej školy, spolužiak z Bašoviec s kondómom na hlave, v ktorom sa čochvíľa asi pridusí, ak mu niekto rýchlo nepomôže, prvé zhliadnutie Pulp Fiction a Mechanického Pomaranču etc. ...

- Amélia na notebooku so stlmeným zvukom, zapnutá lampa a na poličke pretekajúca babylonská rieka, po celom tele stekajúci pot a dve ženské nohy, ktoré vtedy začali determinovať rozlohu a výzor celého univerza. Je príznačné, že práve k tomuto časovému úseku sa viaže tiež cinefilný zážitok so snímkou Vojdi do prázdna.

- Som zvedavý v akej podobe sa tam vtesná obrázok z priameho prenosu môjho nadobudnutia plnoletosti.Pôvodne som čakal nejakú depkoidnú elégiu, momentálne sa sklôr prikláňam k niečomu diétnejšiemu, nie vážnemu.
+
Deliť si toto dianie na jednotlivé kapitoly, ako sa zvykne, mi príde ako úplná kokotina. Neviem veci odstrihávať, uzatvárať a vypúšťať z papule trápne fráze, ambulujúce s "čistými papiermi", "otváraniami"/ "zatváraniami" a ďalšími, obdobne trápnymi obraznými pomenovaniami (ak to urobím, je to povrchná hatlanina). Vzníká mi len rozľahlá, ireverzibilne navrstvená drippingová patľanica, v ktorej sa mám učiť plávať, pričom rukávce sa vyrábajú improvizovane z rozhodnutí. A do nasledujúceho šprtancu farby vkladám očakávania. Hádam to bude ostrá červená a budem plávať motýlika.

(volade tuto som)

Happy end

Pokiaľ sa ma na 16tiny na chvíľu trochu ujal strach z toho, že o dva roky už mám 18 a 17tka bola spontánny sled halúz spojených s vnímaním toho, že čoskoro budem "dospelý", s priamym priblížením sa zoči voči 18tke (v obraze detailu očí rámovanom po vzore Sergia Leoneho) si vôbec nepripadám dospelo a nepociťujem nič extra smerodatné, chrobáky v hlave mi rozhodne nelezútak, ako som čakal.

Za poslednú dobu som sa spontánne priučil veci, ktorú som už dlhšiu dobu začínal považovať za prakticky nemožnú a jedine vytúženú.Vravím o čistení hlavy (aj keď v krajných prípadoch dosť radikálnom): Naučil som sa nerobiť si starosti a mať rád bombu. Tým pádom mi volačo vraví, že sa vlatne ani nič veľké najskôr ne(u)deje.

Budem mať osemnásť, robím si z toho naliehavo aktuálne kolotoče a zo všetkého najviac si pripadám ako niečo medzi:

týmto:

a týmto:



elektrický strigôň

14. března 2014 v 18:29 | ja |  blog




I am Albino, evil witchfinder
I'll cleanse her sins, for witchcraft I condemn her
My implements of torture are bloody red
Your confession for sorcery will leave you dead
Will leave you dead
Will leave you dead

I am Albino, evil witchfinder
I know she's guilty before I find her
I'll pierce her flesh to find his mark
Torture, my pleasure, true servant of the dark
True servant of the dark

I, the witchfinder
I, the witchfinder
I, the witchfinder
I, the witchfinder

(Electric Wizad)

Bez sláčikov

13. března 2014 v 19:34 | ja |  blog

"pokrok do krabice, vod bot, pohoda"

Predavačka v samoobsluhe, ktorej meno je už takým miestnym ekvivalentom pamätihodnosti, na to za pokladňou jebe spôsobom nehoráznym a rad na ňu odkázaný v šere polonefunkčného umelého osvietenia vytvára hekticky disonantný rytmus poklepkávaním stále sa násobiacich párov nôh.

X-tý bezdomovec v poradí prosí, v herecky vôbec nie podpriemernej one man show, o jednu cigaretku, alebo aspoň nejaké tie euríčka na pitie. Jeho partnerka vyzerá ako z filmu Johna Watersa. a z auta zastavjúceho na parkovisku oproti hučí starý Kontrafakt, nával materialisticky premasteného exhibicionizmu. Ale nikto nechce také chrómy ako on. Ja so sa zatiaľ vydlabal aj na autoškolu, lebo sa mi jednoducho nescelo. Radšej váham nad požičaným skejtbórdom.

Neónové vlasy
Mŕtvy majster polaroidovej slobody
Záplava v konečnom dôsledku
Nepotrebných výstrižkov
Lacné džúsiky
explozívny entuziazmus
Scientologická cirkev a ďalší
trápny list v schránke
sex drughs and rock´n´roll
Porno
Jednorožce
A žánrová promiskuitnosť
Tancovanie na hroboch mŕtvych Kennedyovcov

Bez sláčikov

Zavretý v izbe súkromne doháňam cez globálnu pavučinu zohnateľné exponáty z Otrlého diváka, ktoré striedam čítaním Murakamiho. Ani neviem ako som zhruba tri mesaice mohol vydržať prakticky bez čítania knihy, pričom každú, ktorú som chytil, od Černohousa až po R. Slobodu som po 40 stranách odbil teenkovsky preneseným frazeologizmom: "to ma nebaví".

Spolužiačka mi chváli zuby, takže si ich umývam o to viac, skoro tak dôsledne, ako kedysi dávno v lete, zubná niť sa mení na nástroj masochistického rituálu. Dni sa skladajú z malicherných histroriek z rôznorodej hlukovej škály, ktoré ani nestoja za detailnejšie spomenutie, pričom nezáleží na súvislostiach ani lineárnosti. V lunárnom kalendári varujú pred dezorientáciou a chaosom v čase, takže pred tým, čo ja mám neustále. A nejedná sa ani náhodou o nič negatívne. Kto by si niečo také neužíval.

Nevkusne Americké pickupy na hlavnej
Dreďáčky na rúžových bicykloch,
Slniaci sa bezdomovci
A na slnku sa agresívne ligotajúcou frajerinou nešetriaci cigáni
Letargické kohúty a znudené predavačky
Neodolateľné počasie
Rýchla impresia
najpríjemnejšej všednosti