Čaj a tabletky

2. dubna 2014 v 20:10 | ja |  blog


Tretí deň som ako uhorka naložený v príjemnej durovej monotónnosti zápalu priedušiek. V televízií sa vystriedal môj profesor matematiky, vo zvrzanej roli účastníka vedomostnej súťaže, so simpsonovsky uchopeným Jimom Jarmuschom. Napäto prepínam programy a sledujem, čo sa bude diať ďalej, kým známym madnešný program prekvapí, ale nakoniec aj tak skončím sklamaný za za notebookom, kŕmiacim ma jedným z mnou ešte nevidených jarmuschových filmov (je ich viac než dosť, galiba!). Budem spokojne zakutraný v deke, po ktorej bude pokračovať stekanie slinného vodopádu, začínajúcom na brade a spôsobeným dielom spomenutého amerického nezávisláka. Pohoda jahoda.


Začínam dni rannou škvarelinou a tým najlepším z Lunaparku v hlave (nič viac než celkom vydarená obrazová montáž s textovou vizážou), hrám sa s čím ďalej tým horšie znejúcou basou-dôchodkyňou a mám za sebou profilový prierez tvorbou satirického šikovníčka, Gyorga Pálfiho. Brutalistické metafory komunizmu (videné prvýkrát ešte niekedy v teste povianočnom období), bežná maďarská dedina premenená na druhé mestečko Twin Peaks a jeden skrz-naskrz cinefilný zlepenec. veľmi výživná strava.


Čítam nezáživne psychologicky zaťažené texty o jednej z najzáživnejších činností, vyrastenej do podoby jedného kultúrneho fenoménu (rozbíjanie gitár na koncerte), zrelého ako repa. Vzduchové bubliny vypĺňam čo najzložitejším art rockom a čo najnovším americkým repom. Som až smiešny s mojím narastajúcim dôrazom na superlatívy spojené s hudbou. Ukašlaný usoplený ešte stíham so všetkou dôstojnosťou nesúhlasiť s výsledkami udeľovania cien Radio_Head Awards.

Murakamiho temný les Nórskeho dreva som po troch týždňoch celý vysekal. Na odľahčenie po tejto náročnej robote sa plánujem osobne zoznámiť s Leacockom. Ľúbi sa mi, ako tieto činnosti, pri rozprestretí v reálnom čase riedke, vyzerajú v textovej podobe ako vcelku atraktívne využívanie času.

Čaj a tabletky ma nikdy s nikým nezblížia tak, ako káva a cigarety, čiže si chatovanie užívam viac než inokedy, s čím súvisí aj simultánne prezeranie profilov na Flickr a narastajúca nedočkavosť, dláždiaca cestu k mojim šiestim fotkám zo starého Zenitu, ktorých vyvolávanie okolo seba vytvorilo nechutne veľký (ne)dramatický oblúk. V texte si vyslúžila síce tretie miesto v poradí, no v praktickom živote okupuje pozíciu jasného prvenstva.

A jediný zmysel, prečo o tom všetkom len písať je ten, že na to vonku až priveľmi pekne.

Vo snoch vidím veľké bicyklové kolesá.







 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama