Prosinec 2015

Tohtoročný kino-zber

31. prosince 2015 v 15:41 | ja |  blog
Zoznam toho najobohacujúcejšieho, čo som si z plátna alebo monitoru tento rok odniesol.




A PIGEON SAT ON A BRANCH REFLECTING ON EXISTENCE (Roy Andersson)
Pre mňa jasný film roka.
Komédia čierna a absurdná ako život sám. Precízne vyvrcholenie Anderssonovej tragikomickej filmovej trilógie, pripomínajúce rozpohybovanie obrazov Luciena Freuda "pythonovskými" rukami.





KUNG FURY (David Sandberg)
Guilty Pleasure roka.
Biblia všetkých zhovadilostí a nevkusností, ktoré robia trashové filmy svätými. Triceracop, Hitler, debilné hlášky, Hasselhoff, otrasná disco-hudba, mytológia, 80s swag... všetko naplácané cez seba na veľmi priaznivej ploche 30 minút, čím sa z hry vyšachoval najčastejší nedostatok Bčkového filmu - úmorné vzduchové bubliny.





MAD MAX - Fury Road (George Miller)
Návrat roka.
Šialený Max je späť oveľa šialenejšie, než kedy predtým. Vysokookátnová oldschool-jazda púšťou a evidentne nesmrteľnou autorovou fantáziou bez scénáristicko-dramaturgických neduhov pôvodnej série.
Veľmi naturalistický, fyzický zážitok, pri ktorom je cítiť všetok prach a špinu podobne, ako napríklad pri starých Leoneho neo-westernových klasikách.





LOVE (Gaspar Noe)
Orgia/ Potešenie / Hypnóza / Ciefilný zákusok roka.
Noého mazľavý vrt do jadra vzťahu, zmieseného zo sĺz, krvi a spermií. Veľmi zmyslová snímka, miešajúca olovnatú melanchóliu so sentimentom aj čiernym humorom, zaliata jedným z dlhodobo najlepších soundtrackov a veľmi krehkou, sladko-horkou erotikou. Sledovanie filmu pripomína chuť čučoriedok s tvarohom a cukrom.

LOVE sa dá rozložiť na Posledné tango v Paríži (kde je maslo vystriedané koksom) zliate s 9 songs v maximálne spomalenom víre "noeovského" výtvarného cítenia a naratívnych hier.
Okrem lásky medziľuskej je to tiež film o láske filmovej - mizascéna je skoro vždy nasýtená odkazmi na tucty filmov, od Enter the Void, cez Flesh ForFrankenstein, až po Birth of Nation, čím sa vytvára veľmi husté podhubie, podprúd hlavného diania.

(P.S. - plagáty na stenách bytov postáv sú desaťkrát také vzrušujúce ako sexuálne scény.)




THE HATEFUL EIGHT (Quentin Tarantino)
Klasika roka.
Tarantino v najlepšej autorskej forme od čias Pulp Fiction. Ak povahu predchádzajúcich Tarantinových filmov vystihnem "strieľaním & sekaním", charakter Hateful Eight bude maľovaním (teda aspoň jeho valná čas).

V poradí 8. film "magora z videopožičovne" nás uvádza do svojho westernového sveta (ktorého nehostinnosť by dala zabrať aj Leoneho chuligánom) cez veľké, hudbou pravého majstra podkreslené, krajinomalebné celky, prechádzajúce do dusivej konverzačky, ktorej režijná puntičkárskosť nemôže nepripomenúť Kubrickove diela.

Hateful Eight sa vyznačuje nesmiernou vyzretosťou autora, valiacou sa neúprosne z každého jedného filmového políčka políčka. A akonáhle sa v tejto pomaly sa plížiacej, gurmánskej skaze začnú prejavovať expresívnejšie znaky Tarantinovej tvorby, verte tomu, že ešte nikdy neboli "tarantinovskejšie". Gargantuovský kus majstrovstva.





SICARIO (Denis Villenue)
Prekvapenie roka.
Pri Sicariu sa naozaj ani nedýchalo. Temné, dusivé, nevypočitateľné, všetky orgány v tele zvierajúce rozprávanie o vojne s mexickým drogovým kartelom.
Snímka, v ktorej si divák nemôže byť ničím istý, od začiatku dokonca vyťahujúca skryté esá. V novom Villenuovom filme takmer nič nie je tým, čím sa pôvodne zdalo byť.




INHERENT VICE (Paul Thomas Anderson)
Trip roka.
Adaptácia prózy Thomasa Pynchona, z ktorej sa nedá "vysomáriť". Pôvodná detektívna zápletka pomerne rýchlo stráca tvar a rozplýva sa v drogovom retro opare úpadku hnutia hippies - len ťažko opísateľné a zúfalo nerozlúštiteľné dianie je naložené letargicko- tiaživej/skľučujúcej (áno, čítate správne) atmosfére ojedinelého beach-noiru, ktorou nás chaoticky sprevádza postava permanentne "zhuleného" súkromného detektíva Doca Sportella.
Doteraz najlepšia Andersonova práca, dosahujúca vrcholnú podobu hlavnej pýchy jeho tvorby - divnosti.

(P.S.- spolu s P´TIT QUINQUINOM od B. Dumonta predstavuje INHERENT VICE špičku podvratnej (anti)detektívnej školy)





STAR WARS VII - Force Awakens (J. J. Abrams)
Návrat roka II.
Sila sa znova prebudila, pričom sprevádzala nielen postavy, ale aj tvorcov filmu a naviac vykúpila všetky hriechy prequelovej trilógie. STAR WARS také, aké ich milujeme a chceme mať. Vyše dve hodiny splnených želaní a prekonaných očakávaní.





SPECTRE (Sam Mendes)
Srdcovka roka.
Pre mňa, ako veľkého fanúšika bondovskej série, tretia najlepšia podoba bondovského príbehu ( po vrchole zlatej éry - Goldfingerovi a nesmierne sofistikovanom comebacku Casino Royale) - od formálne felliniovského intra, cez srdce temnoty až po záverečný nádych On Her Majesty's Secret Service.

SPECTRE je štúdia Bonda a veľká pocta celej sérii zároveň, postmodernisticky zosnovaný bondovský "best of".
Skĺbenie najikonickejších bondovských prvkov so schopnosťou regenerovať spôsoby, ktoré ich tak neopakovateľne držia v strehu už 5 dekád.






KOZA (Ivan Ostrochovský)
Slovenský film žije.
Zachytenie mizérie ľudskej existencie spôsobom pripomínajúcim Herzogovho Stroszeka v spojení s pachom sveta stratených loserských individuí Harmonyho Korina. Veľmi chladný, lakonický dokument, roadmovie o ceste "do nikam" a boxérsky film bez akejkoľvek katarzie, sociálna "dráma" bez východiska.




Poďme sa zahrať

17. prosince 2015 v 20:56 | ja |  blog

Hranie hier mi nikdy bohvieako nešlo a moje nervy boli na rozčesávanie ich zachlpených vlasov prikrátke.
Ku koncu leta som sa však k hrám trochu vrátil. Ani nie ako plnohodnotný gamer, ale ako vyznávač a vychutnávač ich, pre oko priam eroticky príťažlivých, fikčných svetov. Z tohoto ulha pohľadu je pre mňa behanie po hernom svete zhruba to isté,ako pozeranie filmov. A tieto svety mi prirástli k sietnici ( a srdcu) najviac.




UNDERTALE
Ide o hru, pri ktorej vznikol nápad napísať tento blog.
Svet, resp. zážitok z pohybu a sledovania sveta v Undertale je veľmi ťažko vyjadriteľný niečím iným, než citoslovcami čistej rozkoše. Temný príbeh, absurdný humor, tajomné cestičky, zvláštne charaktery... pripomína to nadsvet Twin Peaksu.





DANGEROUS DAVE 2
Zatuchnutá, morbídna, béčkovou estetikou fascinovaná láska ešte z čias ranej základnej školy. Tešila sa dlhoročnej úlohe najzakázanejšieho artiklu, ktorý však vychovávateľky v družine nevedeli z počítačov odstrániť. Preto boli výlety do jej sveta nevídaným-neslýchaným dobovým rebelstvom, drzosťou a opovážlivosťou. Továreň na krv a nostalgiu.





HEXEN: BEYOND HERETIC
Zahrať si Hexen je ako púšťať rané albumy Mayhemu na Veľkonočnej omši. Neprehľadná prechádzka sliznicami pošahaného démona.





HOTLINE MIAMI
Ohryzená kosť z Refnovho Drive. Jazdcova bunda dokonca v rônych leveloch leží na zemi. Chladnokrvnosť, pajzle, dejová línia na drogách. Lepšie než nightclubbing s Iggym Popom.





GTA: San Andreas
Pulp Fiction medzi hrami. Vďaka GTAčko je puberta, dospievanie, satira, virtuálny sen, oslava vynaliezavosti.
V San Andrease se so spolužiakom zo základnej školy prechodili hodiny letných aj zimnýh nocí, debatovali, kritizovali, ohovárali, zabíjali, kradli, užívali si. A neskôr sa z toho namiešalo jedno z najkrajších období môjho inak dosť negamerského života. Najkrajšou činnosťou zo všetkých bolo preháňanie sa v Cadillacu do púšti.





NEED FOR SPEED: MOST WANTED
Opäť platí mantra" " Na základke mi to zožralo jedno leto". Keď som sa do tohoto zázraku pustil znova tento rok, mal som z tamojšej jarnej flóry a industriálnych kútov mesta dojem impresionistickej maľby.





THE SETTLERS: HERITAGE OF KINGS
Bežná strategická hra, ale vžy keď ju zapnem, myslím pri nej na Brueghela.




JAZZ JACKRABBIT 1
Obsahovo nič objavné, ale vizuálne prekrásne pošahané. Naspeedovaný zelený Rambo-zajac s doslova drbnutým výrazom v tvári behá po acidovo krikľavej, dvojrozmernej krajine a strieľa čo môže. Hral som to asi raz a odvtedy sa mi to spája s Vianocami rovnako úzko, ako Marketa Lazarová. Netuším prečo, ale príde mi to kúzelné.

Mačacie zlato mŕtvych miláčikov z ghetta

4. prosince 2015 v 13:53 | ja |  blog

Za posledný rok mi hlavou prebehlo oveľa viac hudby než myšlienok a došiel na mňa pocit, že je čas na menšiu bilanciu (z môjho hľadiska) toho znajlepšieho, čo hudobný svet za uplynulých 12 mesiacov priniesol.

(albumy v hlavom výbere sú zoradené podľa dátumov vydania)


KENDRICK LAMAR - TO PIMP A BUTTERFLY
Kendrick Lammar už definitívne prekočil rámec obyčajného hudobníka. Po comptonskom epose GOOD KID M.A.A.D CITY prišiel s ďalšou údernou, angažovanou, neprepočuteľnou, nekompromisnou, hudobne svojskou, prgresívnou a zároveň staromilskou nie len nahrávkou, ale spoveďou/výpoveďou uvedomelého muža z neprívetivého prostredia.




EARL SWEATSHIRT - I DON´T LIKE SHIT, I DON´T GO OUTSIDE
Kým sa z ťahúňa rozloženéhokolektívu ODD FUTURE, Tylera, the creatora, stihol v prvej polke tohto roku stať rapový Tom Robbins, z najväčšieho talentu a najmaldišeho člena kolektívu v jednom sa stihol stať rapový Franz Kafka. Na Earlovom druhom štúdiovom albume je všetko ešte pomaljšie, temnejšie, neurotickejšie a bezútešnenjšie než na dva roky starom debute DORIS.
Earl okrem talentu textárskeho naplno prejavil aj talent producentský. Necelú pol hodinu hracieho času vyplnil s ničím iným nezmýliteľnými beatmi, Ktorými ako riekou Léthé plávajú jeho bolestivo introspektívne verše.
Nahrávka pripomína krátku zbierku hudobných poviedok o dospievaní, rýchlo nadobudnutej sláve, úzkostlivosti a autorových strachoch. Poctivý vrt do bezútešnosti mysle.
Za zmienku tiež stojí spolupráca s jazzovými BADBADNOTGOOD v skladbe Grief, mrazivý featuring "skejťáka" Nakela Smitha v skadbe DNA a vizuálna nápaditosť klipov (GRIEF, OFF TOP), ktorou je známy už z predchádzajúcich čias.
A nemôžno prehliadnuť ani Earlov projekt SOLACE.




VINCE STAPLES - SUMMERTIME´06
Hudobné leto sa nieslo hlavne v rytme histroiek z podsvetia. Staplesov album je niečo ako prienik Lamarovho TO PIMP A BUTTERFLY a Sweatshirtovho I DON´T LIKE SHIT... . Album mladého rappera (22 rokov), prinášajúci necenzurované historky z dospievania v turbulentnom prostredí gangov, prostitúcie, drogového dealerstva a vrážd. Najstručnejšia a najpresnejšia charakteristika albumu je v sarkastickom Staplesovom vyhlásení: "V gangovej kultúre som vždy spoznal leto tak, že ľudia okolo začali umierať."
SUMMERTIME 06 prinieslo čierne a nabrúsené slnečné lúče v podobe Vincovho textárskeho talentu (takmer každá skladba je knižnicou veršov s kultovým potenciálom), dopované prebasovanou produkčnou ťiažou, chudobnou len na hluché miesta.




DEAFHEAVEN - NEW BERMUDA
Black metalovú scénu neťahajú len pekelné plamene chŕliace rohaté beštie, ale aj charakterovo členitejšie stvory, akoby vystrihnuté z Borgersovej Fantastickej zoologógie. Virtuozita s obdivuhodným feelingom a dávkou melancholického romantizmu. Metal zasnívaný ako Cthulhu na dne oceánu a zároveň rozbehnutý ako jazdci Apokalypsy.




MALOKARPATAN - STRIDŽIE DNI
Opäť ukážka možnosti vynaliezť sa v blackmetalovom svete. DEAFHEAVEN jeho mantinely posúvajú. Slovenskému zoskupeniu MALOKARPATAN bohato postačí ich úzke rozpätie v žánrovej prapôvodnosti.
MALOKARPATAN hudobne čerpá z blackmetalu v najkamennejších formách. Komorná produkcia a staromilské nápady odkazujúce až ku Quorthonovým BATHORY a prachom zapadaným VENOM s korením v podobe ľudovej slovesnosti, rurálnej mystiky, textov Hugolína Gavloviča a artwork pripomínajúci diela Ľudovíta Fullu robia zo Stridžích dní pravý undergroundový endemit. Zvukovo konvervatívnejší MASTER´S HAMMER ? Istým smerom áno.




BOY WONDER & TEEN SENSATIONS
Nový projekt "enfant terrible" českej hudbnej scény, Jakuba Kaifosza, je energickou, dojemnou a súčasne ironickou oslavou najbežnejších slastí a strastí budujúcich (nielen) autorov život. Pizza, Romero, ženy, láska, wrestling, cigarety... všetko podané svojbytným pohľadom, špecifickým gitarovým zvukom a neprepočuteľným hlasom excentrického, hudbe oddaného glosátora. Album rozkoší a radosti zo žvota.




GRIMES - ART ANGELS
Album VISIONS od kanadskej speváčky GRIMES chutil ako balíček cukríkov dovezený zo sveta Lynchovej Mazacej hlavy. Po ich skonzumovaní sa po troch rokoch prebúdzame do podstatne odlišého sveta postaveného zo svižne hustých, vzdušne ľahkých beatov a vzletných rerfénov.
ART ANGELS je náhla (pri prvých počutiachoslepujúco mätúca), svetlom a nevšednou radosťou zaliata anime rozprávka, ktorú pri jej opakovanom počúvaní môžeme naplno žiť spolu so speváčkou, skladateľkou, výtvarnou uelkyňou, skrátka 100 percentnou autorkou.
ART ANGELS je jej (a zároveň náš) prekrásny fikčný svet, hmatateľne vytvorený čisto pomocou zvukov, z ktorého sa mi napriek prvotnému rozčarovaniu už nechce odísť.

V poslednej skladbe Grimes spieva: " Nikdy nebudej tvojou vysnenou dievčinou."
Mojou si sa už definitívne stala.

-------

PREKVAPENIA ROKA



MILEY CYRUS & HER DEAD PETZ

Od vychádzky s mŕtvymi miláčikmi v sprievode experimentáttorov FLAMING LIPS som si určite nesľuboval takú mieru sviežej chytľavosti a počúvateľnosti, akú nakoniec priniesla. Nie je to len guilty pleasure, ale regulárny hudobný zážitok. Skráťiť album na 40 minút, určite by sa ostal do hlavného výberu.




MEOW THE JEWELS
Komixovo nadupaná rapová mlátička EL-Pho a KILLER MIKEa dokázala, že to najlepšie (ich produkcia z predošlého roku) môže byť ešte o kus lepšie - remixovaním skladieb mačacími zvukmi a vytvorením rozkošne béčkvých klipov. Mačky, Mačky, Mačky.
Nápad roka.