Tohtoročný kino-zber

31. prosince 2015 v 15:41 | ja |  blog
Zoznam toho najobohacujúcejšieho, čo som si z plátna alebo monitoru tento rok odniesol.




A PIGEON SAT ON A BRANCH REFLECTING ON EXISTENCE (Roy Andersson)
Pre mňa jasný film roka.
Komédia čierna a absurdná ako život sám. Precízne vyvrcholenie Anderssonovej tragikomickej filmovej trilógie, pripomínajúce rozpohybovanie obrazov Luciena Freuda "pythonovskými" rukami.





KUNG FURY (David Sandberg)
Guilty Pleasure roka.
Biblia všetkých zhovadilostí a nevkusností, ktoré robia trashové filmy svätými. Triceracop, Hitler, debilné hlášky, Hasselhoff, otrasná disco-hudba, mytológia, 80s swag... všetko naplácané cez seba na veľmi priaznivej ploche 30 minút, čím sa z hry vyšachoval najčastejší nedostatok Bčkového filmu - úmorné vzduchové bubliny.





MAD MAX - Fury Road (George Miller)
Návrat roka.
Šialený Max je späť oveľa šialenejšie, než kedy predtým. Vysokookátnová oldschool-jazda púšťou a evidentne nesmrteľnou autorovou fantáziou bez scénáristicko-dramaturgických neduhov pôvodnej série.
Veľmi naturalistický, fyzický zážitok, pri ktorom je cítiť všetok prach a špinu podobne, ako napríklad pri starých Leoneho neo-westernových klasikách.





LOVE (Gaspar Noe)
Orgia/ Potešenie / Hypnóza / Ciefilný zákusok roka.
Noého mazľavý vrt do jadra vzťahu, zmieseného zo sĺz, krvi a spermií. Veľmi zmyslová snímka, miešajúca olovnatú melanchóliu so sentimentom aj čiernym humorom, zaliata jedným z dlhodobo najlepších soundtrackov a veľmi krehkou, sladko-horkou erotikou. Sledovanie filmu pripomína chuť čučoriedok s tvarohom a cukrom.

LOVE sa dá rozložiť na Posledné tango v Paríži (kde je maslo vystriedané koksom) zliate s 9 songs v maximálne spomalenom víre "noeovského" výtvarného cítenia a naratívnych hier.
Okrem lásky medziľuskej je to tiež film o láske filmovej - mizascéna je skoro vždy nasýtená odkazmi na tucty filmov, od Enter the Void, cez Flesh ForFrankenstein, až po Birth of Nation, čím sa vytvára veľmi husté podhubie, podprúd hlavného diania.

(P.S. - plagáty na stenách bytov postáv sú desaťkrát také vzrušujúce ako sexuálne scény.)




THE HATEFUL EIGHT (Quentin Tarantino)
Klasika roka.
Tarantino v najlepšej autorskej forme od čias Pulp Fiction. Ak povahu predchádzajúcich Tarantinových filmov vystihnem "strieľaním & sekaním", charakter Hateful Eight bude maľovaním (teda aspoň jeho valná čas).

V poradí 8. film "magora z videopožičovne" nás uvádza do svojho westernového sveta (ktorého nehostinnosť by dala zabrať aj Leoneho chuligánom) cez veľké, hudbou pravého majstra podkreslené, krajinomalebné celky, prechádzajúce do dusivej konverzačky, ktorej režijná puntičkárskosť nemôže nepripomenúť Kubrickove diela.

Hateful Eight sa vyznačuje nesmiernou vyzretosťou autora, valiacou sa neúprosne z každého jedného filmového políčka políčka. A akonáhle sa v tejto pomaly sa plížiacej, gurmánskej skaze začnú prejavovať expresívnejšie znaky Tarantinovej tvorby, verte tomu, že ešte nikdy neboli "tarantinovskejšie". Gargantuovský kus majstrovstva.





SICARIO (Denis Villenue)
Prekvapenie roka.
Pri Sicariu sa naozaj ani nedýchalo. Temné, dusivé, nevypočitateľné, všetky orgány v tele zvierajúce rozprávanie o vojne s mexickým drogovým kartelom.
Snímka, v ktorej si divák nemôže byť ničím istý, od začiatku dokonca vyťahujúca skryté esá. V novom Villenuovom filme takmer nič nie je tým, čím sa pôvodne zdalo byť.




INHERENT VICE (Paul Thomas Anderson)
Trip roka.
Adaptácia prózy Thomasa Pynchona, z ktorej sa nedá "vysomáriť". Pôvodná detektívna zápletka pomerne rýchlo stráca tvar a rozplýva sa v drogovom retro opare úpadku hnutia hippies - len ťažko opísateľné a zúfalo nerozlúštiteľné dianie je naložené letargicko- tiaživej/skľučujúcej (áno, čítate správne) atmosfére ojedinelého beach-noiru, ktorou nás chaoticky sprevádza postava permanentne "zhuleného" súkromného detektíva Doca Sportella.
Doteraz najlepšia Andersonova práca, dosahujúca vrcholnú podobu hlavnej pýchy jeho tvorby - divnosti.

(P.S.- spolu s P´TIT QUINQUINOM od B. Dumonta predstavuje INHERENT VICE špičku podvratnej (anti)detektívnej školy)





STAR WARS VII - Force Awakens (J. J. Abrams)
Návrat roka II.
Sila sa znova prebudila, pričom sprevádzala nielen postavy, ale aj tvorcov filmu a naviac vykúpila všetky hriechy prequelovej trilógie. STAR WARS také, aké ich milujeme a chceme mať. Vyše dve hodiny splnených želaní a prekonaných očakávaní.





SPECTRE (Sam Mendes)
Srdcovka roka.
Pre mňa, ako veľkého fanúšika bondovskej série, tretia najlepšia podoba bondovského príbehu ( po vrchole zlatej éry - Goldfingerovi a nesmierne sofistikovanom comebacku Casino Royale) - od formálne felliniovského intra, cez srdce temnoty až po záverečný nádych On Her Majesty's Secret Service.

SPECTRE je štúdia Bonda a veľká pocta celej sérii zároveň, postmodernisticky zosnovaný bondovský "best of".
Skĺbenie najikonickejších bondovských prvkov so schopnosťou regenerovať spôsoby, ktoré ich tak neopakovateľne držia v strehu už 5 dekád.






KOZA (Ivan Ostrochovský)
Slovenský film žije.
Zachytenie mizérie ľudskej existencie spôsobom pripomínajúcim Herzogovho Stroszeka v spojení s pachom sveta stratených loserských individuí Harmonyho Korina. Veľmi chladný, lakonický dokument, roadmovie o ceste "do nikam" a boxérsky film bez akejkoľvek katarzie, sociálna "dráma" bez východiska.



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama