Únor 2016

The world is drowning in tar

23. února 2016 v 21:51 | ja |  blog





Ako súrodenci

20. února 2016 v 12:28 | ja |  blog

S kyticou jednoduchých alúzií
si sa pýtala, či vyzeráš dobre
desili ma tvoje očné linky,
obkolesili ti oči
ako besy Roberta Wieneho

Báli sme sa a bolo nám krásne
nemožné nám prelepilo zmysly
a skutočné bolo ďaleko

Aj betón chutil ako vanilka,
malinovkové klišé nezneli tuctovo
z malej fontány skromne tryskala radosť
že zima je ďaleko
všetko terajšie bolo len v polke rozkvetu
nedovideli sme za kulisy
vlastného roztúženia
vymieňali sme si použité žihadlá
v kornútkoch

V parku si našla Godarda a
Túžila po tebe dvojica páchnucich feťákov

Vodou z cisterny na námestí sme
na chvíľu rozmazali
Preexponované obzory

Pár refrénov
súrodeneckého popu
ktorý by vykúpil orchester samoty

Bez škrábancov, boja a prehier

utorok

17. února 2016 v 12:42 | ja |  blog






OGEL

4. února 2016 v 22:16 | ja |  blog

Tesne po Vianociach ma pochytila toxicky nostolagická obsesia Legom.
Vyhrabal som staré návody, vysypal prachom zapadanú veľkú krabicu a dva dni som v alergickom opare prachu, oblátok a Hendrixovho debutu staval stavebnice z druhej polovice 90-tych rokov, ktoré sa mi najviac zapísali do útleho detstva.

Naviac som celý ten neopakovateľný odér nestarnúcej hračky začal brať z hľadiska popkultúrneho kultu. Lego prežíva dokonca aj angličáky, cítim sa ním byť formovaný viac než VHSkami, dnes ma baví hádam ešte viac, než keď vypĺňalo väčšinu môjho denného harmonogramu.

Nekonečne kombinovateľné skladačky sú neopustiteľné. Nedá sa im dať zbohom.
Zároveň pri prechádzaní súčasnou narastajúcou nekonečnosťou regálov hračkárstiev mám pocit, že sa z ich aktuálnej podoby vytratil duch zvoľna naliehajúcej potrebnosti, neopakovateľnosti a čistej krásy.

Z lásky k starému, a zo zármutku z ADHD vizuálu/charakteru nového píšem svoj kratučký legový best of.
Vlastne tým len prilievam svojich pár skockovatelých kvapiek do súčasej všeobecnej fascinácie (inšpirácie) 90-tymi rokmi.



NAJLEPŚIA STAVEBNICA
BANDIT´S SECTER HIDEOUT (1996)


Set zhruba rovnako starý ako ja mi umožnil pežívať vlastné "tarantinovky" v dobe, kedy som poznal maximálne Vinnetoua a o žiadnom pánovi z videopožičovne som ani nechyroval. Perfektné figúrky - banditi s "leoneovsky" špinaým lúkom, zbraňovým arzenálom, gamblérskymi návykmi a hnilými zubmi, donekonečna kombinovateľných 238 kociek. Výbava na...veľmi dlhú dobu.



NAJLEPŠIA SÉRIA
TIME CRUISERS (1996)


Time Cruisers boli moja vytúžená exotika, zhmotnený sen z ďalekej, alternatívnej reality. Výtvor, ktorý sa prepadol časopriestorovou dierou. Ani neviem, či sa to objavilo na slovenských pultoch.
Mix sci-fi strojov s gotickým "spiritom", asociujúci s Back to the future a crackom poznám len z reklám a jedného zahraničného Lego katalógu, ktorý sa u mňa náhodou vyskytol. Vyšinutá estetika série a bezodné možnosti príbehu ma stále neprestávajú fascinovať.




NAJLEPŠIA GRAFIKA KRABIČKY
CROSSBOW (1997)


Osamelý rytier s kušovým vozom na kraji útesu s opojne "stokerovským", červenooranžovým pozadím vo mne vyvoláva nálady silno spojené s romantizmom (či už literárnym alebo výtvarným). Naviac sa mi pri ňom automaticky (a nevysvetliteľne) vybavuje obraz Stańczyk od Jana Matejku.

(pozn. pri písaní tohoto odstavca sa začínam cítiť ako dievča s transparentnými okuliarmi)




NAJINTENZÍVNEJŠIE VYSNÍVANÝ SET
STONE TOWER BRIDGE (1998)

Najnadupanejší set zo samurajskej série, ku ktorému som až posvätne vzhliadal a naživo ho nikdy nevidel.
Súkromný mýtus.