Filmové "fetiše"

5. března 2016 v 12:16 | ja |  blog

Sledovanie filmov sa často mení na vnútorne veľmi vzrusujúcu činnosť, obzlvášť ak sú dané filmy zapratané - s trochou nadsázky - až "fetišistickými" obsahovými alebo formálnymi žlozkami , nevšednými a vzrušujúcimi javmi, pripútavajúcimi k snímke nielen oči, ale aj srdce. Tu je výber mne najsrdcovejších ukážok stručne opísaného javu.





FAST TIMES AT RIDGEMONT HIGH
(r. Amy Heckerling)
1982

V českom preklade krásne zhyzdený "Nářez na ridgemontské střední" je vlajkovou loďou teenagerských filmov 80-tych rokov, privádzajúcou všetky ich charakteristické znaky do brilantného maxima, pričom rovnocennými súpermi jej môžu byť len o dekádu staršie a umeleckejšie American Graffiti alebo o dekádu mladšie a "prehulenejšie" Dazed and Confused.

Fast Times je slovníkom všetkých signifikantných a vytúžených znakov života na strednej škole v neodolateľne malinovkovom, 80s západnom opare.
Prvé experimentovanie s drogami, prvé sexuálne zážitky a túžby, blbé prešľapy, kolísavé trajektórie zajtrajškov, zlá ale príťažlivá hudba, videoklipové úlety a špecifický zmysel pre humor stelesnený v prvom rade surférom Spicolim (Sean Penn).

Mix toho, čo na strednej žijeme, ale akosi bez neodolateľne "coolovej" príťažlivosti 30 rokov starých filmových farieb.






THE BEYOND
(r Lucio Fulci)
1981

Lucio Fulci je ten posledný, koho meno by nemalo zaznieť vo chvíli, keď sa vraví o filmových fetišoch. The Beyond je korunou potokov krvi a desivých vízií talianskej horrovej produkcie.

Fulci nebol nikdy dobrým režisérom. Hlavné kúzlo jeho réžie spočíva v spôsobe, ako sú jeho technické nedostatky v konečnom dôsledku transformovaného do predností jeho diel. Zvláštna riedkosť dejovej línie spolu s nezmyselne a nelogicky vsunutými scénami vytvárajú dojem nefalšovanej snovosti, atmosféru hlboko v podvedomí sfilmovanej nočnej mory.

Efekt je ďalej podporovaný romanticky gotickou hudbou Fabia Frizziho ( hudba je neodmysliteľnou zložkou talianskych horrov, tvorí minimálne 40% ich atmosféry) vlievajúcou sa do surrealisticky komponovaných mizacnén s priam výtvarným rámovaním a podmanivo mäkkým tónovaním farieb. Samozrejme nechýba ani Fulciho trademark vydlabaných očí a apokalyptický záver s poeticky gýčovým epilógom.

Fulciho filmy tvoria svoju snovú genialitu z chýb a pokleslosti, farebnosti a gýčovosti, samoúčelnosti a hudobnej nabobtnanosti.






HEAVY METAL
(r. Gerald Potterton)
1981

Poviedková animačná odroda kultového francúzskeho komixového časopisu MÉTAL HURLANT spojeného tiež s menom Moebius, ktorého práca pre časopis vystrelila až do Hollywoodu.

Obsah aj forma dosť opomenutého komixového filmu je veľakrát ešte tvrdšou a krkolomnejšou jazdou, než prvé albumy Iron Maiden. Dostávame sa do bizarne hybridných sci-fi svetov, prepájajúcich erotiku s robotikou, humor s desivosťou, ľudstvo s mutantami a bytosťami z iných svetov, fantasy s noirom. Naprieč všetkým sa nesie motív skazonosnej zelenej gule.

HEAVY METAL svojím rozstrelom valcuje konkurenciu a kraľuje vo svojom podzemnom, bohužiaľ pozabudnutom kráľovstve a zvádza k "lovecraftovsky" oslizlým rečiam o "nepopísateľnej" atmosfére, "nevysloviteľnom" zážitku...






THE VELVET UNDERGROUND & NICO
(r. Andy Warhol)
1966

Hodinu a 10minút dlhý záznam skúšky najdôležitejšieho new-yorského hudobného zoskupenia, nasnímaný s warholovským zmyslom pre filmovú jednoduchosť a velvetovským zmyslom pre opojnosť, pôvodne určený na projekciu počas koncertov skupiny.

Film predstavuje zachytenie všetkej velvetovskej aury a mágie ešte lepšie než prvý štúdiový album.
V ostrých kontrastoch čiernej a bielej počujeme a vidíme chaos, erupciu nápadov, príchod policajtov kvôli nadmernému hluku, Warholovo surovo lyrické hranie sa so zaostrovaním, rozostrovaním, švenkovaním a zoomovaním kamery, svetlom a tmou... hlavnými hviezdami sú Lou Reed, krásna Nico, malý Ari (syn Alaina Delona) a neodmysliteľné čierne okuliare.

THE VELVET UNDERGROUND & NICO môžeme považovať za video z bezprostredného pôrodu jedného z najzásadnejších hudobných diel modernej hudby.
Neorganizovaná záhrada zvukových rozkoší.





SCORPIO RISING
(r. Kenneth Anger)
1964

Nosný polhodinový experiment Kennetha Angera predstavuje frenetickú podobu hudobného videoklipu, prevratný prístup k spojeniu hudby s obrazom, prepájajúci motorky, kožu, homoerotiku, náboženské výjavy, nahotu, svaly a motorový olej, popkultúrne ikony, blasfémiu a slasť.

Angerovo odvážne narábanie so strihom, juxtapozíciou, hudbou, montážou vytvorilo nepostrádateľné dielo americkej avantgardnej scény a filmových dejín, manifest filmovej slobody s podobou Walpurginej noci.




THRILLER - EN GRYM FILM / THEY CALL HER ONE EYE
(r. Bo Arne Vibenius)
1974

Ikona svetového exploatačného filmu, vo veľkom pretláčaná a citovaná majstrom postmoderny, Quentinom Tarantinom,
vyhrávajúca hitparády brakovosti a brutality.

Vibeniusova réžia je špecifická odosobnenosťou, chladom a odťažitosťou.
Celá revenge snímka sa odohráva v bolestne pomalom, zmrazenom tempe, postrádajúcom výraz. Akoby vo vákuu hodnôt a citov. Sexuálne scény sú výsostne asexuálne, prosredie maximálne neživotné, celý Thriller sa dá opísať ako absolútna pustina. Hlavná hviezda filmu, obeť ľudskej zloby Anita Lindberg prechádza (pretrpí) celý film s kamenným výrazom.

Táto spustnutosť vrcholí v chladnej brutalite záveru. Jednooká pomstiteľka likviduje svojich nepriateľov v priamych obrazoch slow-motion pomsty bez akéhokoľvek zľutovania.

Vibenius stvoril film existujúci mimo akejkoľvek ľudskosti a životnosti, postavil svoje autorstvo podobne ako Fulci na vlastných nedokonalostiach, ľahko zameniteľných s regulárnym trademarkom.
Sex, Shotgun & Revenge.





HOUSE OF FLYINGDAGGERS
(r. Yimou Zhang)
2004

Zhangov film je výkladnou skriňou vývoju žánru wuxia, lyrickou báseňou čistej krásy a víru nadľudských šermiarskych výkonov.
Autorov prístup k filmovaniu je rovnako roztúžený a vášnivý ako charaktery postáv v tejto bojom a prírodou opantanej love story.

Šermiarske zápasy tryskajú vášňou rovnako ako srdcia postáv, príroda sa stáva dôležitou zložkou a metaforou vnútorného stavu hrdinov, výtvarnému spracovaniu je ťažké nájsť obstojnú konkurenciu.

HOUSE OF FLYING DAGGERS predstavuje metafyzické možnosti dosahu filmu, virtuozitu v zachytávaní a spracovávaní filmového pohybu a fascinujúcu silu obrazu.



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama