Blekmetalovánky

11. července 2016 v 13:46 | ja |  blog

Každé leto potrebuje svoj vlastný soundtrack a ja s tými mojimi soundtrackmi rád experimentujem. Okrem repu, indie popu a indie rocku sa v lených horúčavách v kombinácii s chuťou zázvorového tonicu silno overuje black-metalová hudba. Tu je môj výber troch albumov, ktoré určite stoja za nejedno pozornejšie vypočutie.


HYPOMANIE - Sehnsucht

Ako prvú položku svojho krátkeho "letného výberu" som vybral debutový album holandského jednočlenného projektu Hypomanie - Sehnsucht, ešte z roku 2008.

Skupina (resp. one-man projekt) je vedená dnes 23 ročným chalanom s prezývkou S., ktorého špecifický cit pre výsostne undergroundový sound môže poslucháč poznať už z crust-punkových skupín Isa alebo Kraakhoer. V čase nahrávania albumu Sehnsucht mal S. len okolo 16-17 rokov.

Sehnsucht je kolekcia štyroch skladieb pomenovaných podľa duševných stavov - od 16-minútovej Melancholie, cez 8-minútovú Nostalgiu a 4-minútovú Happiness po záverečnú 10-minútovú depresiu.

Album sa vyznačuje svojou precítenou jednoduchosťou, striedajúcou šuštivú monotónnosť nekonečných gitarových plôch (duševných stavov) a základných bicích s melodickými akustickými plochami. S. zlievaním veľmi základných ingrediencií ( jednoduchosť gitarových postupov, nenáročné bicie a mučivo škrekľavý vokál) vytvára pomaly plynúci rozjtarený snový black metal s nesmierne silným a ihneď rozpoznateľným feelingom, z ktorého je pri počúvaní veľmi ťažké vyplávať.

Pre poslucháčov neholdujúcich najpodzemnejším black-metalovým zvukom musím odporučiť neskoršiu S.-ovu tvorbu, albumy A city in Mono a Calm down, you weren´t set on fire, kde sa naplno vydáva do priestorov Shoegazingu a rozvíja svoju lyrickosť v stále osobitej a zároveň poslucháčsky ľahšie preniknuteľnej, menej black-metalovej, melodickejšej podobe.

Projekt Hypomanie som objavil ešte niekedy v lete 2010/2011 vďaka prvému číslu slovenského metalového fanzinu Equimanthorn. Na základe rozhovoru s S. , ktorý sa točí v značnej miere okolo jeho mladíckeho citového života môžeme chápať jeho tvorbu ako akúsi vnútornú, intímnu spoveď dospievajúceho človeka.






TEMNOHOR - Pýcha lesov Karpatských

Ďalším albumom je debut legendy slovenséko metalového podhubia, Temnohora. Pýcha lesov karpatských vyšla v roku 2008, štyri roky po nahraní prvého dema pod názvom Temnohor a 9 rokov po založení tohoto one-man projektu.

Hudba Temnohoru vzýva čaro prastarých blackových démonov Bathory a Darkthrone, ale výnimočnou ju robí jej neodmysliteľná spojitosť s prostredím slovenských lesov a ponurých smrečín, do ktorých sa večne zakráda tma.

Nekompromisnou (pre niekoho stereotypnou) čiernou húštinou hradieb bubnov a masívnych gitarových liniek sa ako pomalý lesný potok prelieva textová zložka postavená na silnom akcente sveta odľahlých horských zákutí, kde panujú iné sily a zákonitosti než v našom civilizovanom svete. Účinne sa personifikujú a zhudobňujú prírodné javy a folklór naberá démonické obrysy. Odtiaľto čerpá Tmenohor zdroje klasickej žánrovej temnoty.

Na Pýche lesov karpatských komponuje slovenskú podobu starej školy black-metalovej hlavne Temnohorova mytológia vychádzajúca zo studených dychov Malých Karpát, chladného panovania Moreny, lesných besov, dubákov a kozákov, lokálneho nárečia.... Pýcha lesov karpatských je portálom do magického a bujného sveta neskrotných prírodných síl. Hudobná zložka je sonickým zhmotnením jeho ťažkej priechodnosti a odľahlosti. Svojím spôsobom black-metalový magický realizmus, kde tma prevláda nad svetlom.




NECROMANTIC WORSHIP - Calling...

Zo surového kráľovstva Moreny sa presúvame do lovecraftovkého časopriestoru prežívajúceho na tohtoročnom deme už rozpusteného holandského kvarteta Necromantic Worship.

Chátrajúce svätyne, nevysloviteľná hrôza rituálov a ešte nevysloviteľnejšie mená prastarých a ich temné sily mokvajú z 5 skladbového dema namiešaného z gitarových sól, slizkých riffov a obopínavých melódií, masívneho zvuku basgitary, mystických klávesov, ohybných bících a zlovestne šepkaného vokálu.

Každá skladba z dema predstavuje svojím masívnym soundom plieskajúce chápadlá a končatiny lovecraftových príšer a plocha 20-tich minút je ako prechádzka po nočných bočných uličkách sychravého Inssmouthu. Ich odér zvrchovane nasáva každý nástroj.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama