2016 na plátnach a obrazovkách

29. prosince 2016 v 13:27 | ja |  blog

ZENOVÝ FILM

Prvou trojicou sú snímky vyznačujúce sa meditatívnym tempom a fokusom na každodenný život, v ktorom nachádzajú zdroj svojej mágie.


Cemetery Of Splendor

Kamera Dieéga Garciu s Weerasethakulovou réžiou dokážu zachytiť diegetickú prítomnosť Kami, alebo ich prítomnosť aspoň evokovať. Dlhé zábery, prevažne v statických celkoch a veľkých celkoch, ich dômyselné radenie v kontemplatívnom temporytme, tichý mysticizmus a lyrický výber exteriérov vytvárajú vzor šintoistickej filmovej reči.

Snaha o dešifrovanie a (nad)interpretovanie každého obrazu je nepotrebná. Stačí svoj organizmus zladiť s rozvoľneným prúdom obrazov a poddať sa kinomeditácii.

Umimachi Diary

Hirokazu Koreeda vnáša do súčasnej tvorby feeling veľmi podobný starým filmom Yasuira Ozua. Sledovanie toku každodenných činností, nachádzanie krásy v maličkostiach (nie tak pateticky, ako to môže znieť), pomalé plynutie cyklu nenápadných drám a všedných rituálov, nenútený bohatý symbolizmus, audiovizuálne haiku. Výnimočne očistný film.



Paterson

Ďalšie zachytenie sveta blízke Ozuovej "každodennej poetike", asimilujúce s typickými trademarkami symbolu americkej nezávislej scény posledných 30tich rokov, Jima Jarmuscha.
Paterson ako obraz utopickej rutiny, ideálneho, harmonického života vo filme, ktorý svojou čistou a temporytmicky dokonalou výstavbou pripomína práve neskoré Ozuove filmy (napr. Chuť makriel). Jarmuschova poetika mala obsahom aj formou vždy blízko ku klasikom (Bresson, Cassavettes...) a Paterson je jedným z najkrajších štýlových prekrytí v Jarmuschovej kariére.



SOLITÉRI

Každoročné vtrhnutie spratkov, pankáčov, "zlých detí", narušiteľov kľudu a poriadku.



Nachmahr

Nečakaný, strhujúci zjav na tohtoročnej scéne. Dunivé, epilepticky blikajúce, znepokojivé, labužníčky bizarné enfant terrible nemeckého filmu. Režisér AKIZ mixuje techno, freneticky videoklipový štýl, morbídne coming of age, horor v štýle Lynchovej Mazacej hlavy so zacyklenou naráciou a k zblázneniu širokým interpretačným poľom - alebo ide len o intenzívnu atmosférickú hračku? -v oboch prípadoch je výsledok rovnaký - šialene silná, excentrická, širokospektrálna, koherentná fúzia.


Ma Loute

Bruno Dumont nekompromisne pokračuje v odkaze Malého QuinQuia. Slapstick meets nemilosrdne dekonštruovaná a lobotomizovaná detektívka meets triedny boj meets flámska maľba meets zosmiešňovanie vlastnej (doterajšej poetiky) meets trolling poroty v Cannes. Dumont je pravý filmový pankáč, anarchista a auteur roka


V Kalifornii

Dokument zachytávajúci vzťahové peripetie filmára a baletky na báze "mohol by som zasiahnuť, ale radšej to budem točiť." Nadviazanie na rukopis Vincenta Galla, pohrávanie sa s odkazom Zabrieskie Pointu, bezprostredný narcisistický masochizmus, intímna lyrika hryzajúca do surového mäsa.


Toni Erdman

Najlepší film o kapitalizme a strácaní identity.



RETRO

Návrat "starých dobrých časov", príznačných štylistických znakov, odkazov, príbehov, postáv...


Stranger Things

Najväčšie tohtoročné dostaveníčko. Stret Carpentera, Spileberga, Hoopera, Scotta, Donnera, Danteho, Coscarelliho, etc. ... a bratia Dufferovci z danej masy štýlov, ikôn, možností selektujú to najlepšie do nostalgiou, sfetišizovanosťou, zručnosťou a fanboyovstvom stmeleného pastišu, ktorého štruktúru alúzií je takmer nemožné rozložiť na prvočinitele.

Zatiaľ čo seriály ako Narcos vytvárajú hyperrealitu k realite 90tych rokov STranger TJings budujú hyperrealitu hyperreality filmov 80tych rokov. Najsrdcovejšie prekvapenie roka.



Ave Caesar

Klasici eklekticizmu a kombinovania typických amerických žánrov, bratia Coenovci, sa s dávkou irónie a náruživých sympatií vracajú do povrchovo nablískaného a mccartyzmom postihnutého Hollywoodu 50-tych rokov. A nielen (miestami samoúčelným) vkladaním čísel z typicky 50-tkových muzikálov a melodrám, honom na domnelých komunistov a mladými, hezounkými hviezdičkami. 50-tkové štylistické postupy sa dostávajú do štruktúry samotného filmu (patetický rozprávač, koketovanie s noirovou poetikou...). Rezký, streštený, náramne zábavný a pritom nezľahčujúci, neidealizujúci, poučený spätný pohľad do útrob "továrne na sny".


Já, Olga Hepnarová

Veľmi fotogenické evokovanie 60s artového štýlu v najmorbídnejšom coming of age filme roku 2016. Svojím napodobňovaním artového filmu spred zhruba 50tich rokov môže pripomínať Pawlikovskeho Idu, avšak téma Hepnarovej je v užšej symbióze s monochromatickými, dôkladne komponovanými, prevažne statickými "chladnými" obrazmi (ne)obyčajného šialenstva. 60-tky sa vracajú aj v počte vyfajčených cigariet.



ŽÁNROVÍ



The Witch

Jednou nohou v kategórii retro. Oživenie tradičných hororových postupov, zahusťovanie atmosféry za ktoré by sa nehanbil akýkoľek hororový kult zo 70-tych, alebo 80-tych rokov. Tiež relevantný príspevok do súčasnej vlny výrazných ženských postáv.

Arrival

Rozvážny arzenál Villeneuvho sci-fi vyvažuje tohtoročný nálet Emmerichovskej pechoty a stáva sa Dňom, kedy sa zastavila zem pre 21. storočie.

Jungle Book

Organický, štavnatý, komplexný animák s úžasne prepracovanými charaktermi postáv a odkazmi na Godfathera.



SK FILM



PARA NAD RIEKOU

Labutí jazz odviatej generácie.

EVA NOVÁ

špička gramotnosti slovenského filmu.

5. OKTÓBER

Treba vidieť!


Ďalej nadchli

Puntičkársky vystavané univerzum seriálu Better Call Saul, užívanie si pozície naivného diváka pri novej sérii Narcos, popkultúrne poučené a o dospievaní naliehavo vypovedajúce seriály Over the Garden Wall, Gravity Falls a Steven Universe (všetko ešte z rokov 2012-2014), na ktoré ma upozornila priateľka.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama