Březen 2017

Cukrárenské akordy

26. března 2017 v 17:35 | Michael Papcun |  blog
Dnes o albumoch, pri ktorých sa dobre sedí a nič sa nerieši...


THE BEACH BOYS - THE BEACH BOYS TODAY (1965)


Nikto nevytvoril bezproblémovejšie a trvácnejšie albumy, než Beach Boys. Párakordové rozkošne predvídateľné skladby, v ktorých pekní chlapci spoznávajú pekné dievčatá a riešia buď žiadne, alebo pekné problémy poháňané jednoduchými povievajúcimi gitarami a zľahka surfujúcimi vokálnymi harmóniami, ideálnymi do každej situácie sú víkendovým ideálom (hádam) každého človeka.



HYPOMANIE - CITY IN MONO (2011)


Pohodlne clivé odrazy dopsievania z holandského predmestia. Pri melancholických gitarovýh nárekoch a následných letargických úsmevoch mladého multiinštrumentalistu S. máme všetci sladkých, bezstarostne outsiderských 15 rokov, prežitých v útulnosti stredostavovskej radovej zástavby. Skvelé eskapické alter-ego, odhaľujúce citlivú romancu post-black metalovej scény.



MAMAS AND PAPAS - DELIVER (1967)



Nananana-lalalllala-tututudú, papapaná... o nič iné tu nejde. Čo viac si želať?



Príťažlivé sklamania

19. března 2017 v 16:23 | Michael Papcun |  blog


Hudobné albumy vedia byť ako stredoškolské lásky na prvý pohľad. Uhrančivý, neodolateľný výzor, najlepší možný námet na bdelé snenie. A pri prvej komunikácii sa všetko zvrhne... o takých albumoch bude dnešný blog.


SCORPIONS - LOVEDRIVE (1979)


Obal šiesteho albumu Scorpions patrí k najlepším prácam výtvarníka Storna Thorgersona, aj k najlepším frontcoverom 70-rokov všeobecne. Škoda, že sa pod ním neskrýva podobné prekvapenie, ako pod modrými šatami zobrazenej dámy.

Scorpions predstavujú 80-tkový heavy-metal/ hard rock v najobligátnejšej "hitparáda-friendly" podobe, akú si poslucháč dokáže predstaviť. Jednoduché žiletkové riffy si mastia brušká s macho-vokálmi a vykalkulovane sa striedajú so sentimentálnymi baladami. Čiastočnou záchranou sú brilantné inštrumentálne pasáže, koketujúce s atmosférou nočného mesta zo "šestákového" románu.

Namiesto žuvačkového zvratu dostávame kus tuhej heavy-metalovej klasiky. Prsia sú tu veľké, pevné a pružné, modelované podľa mainstreamových kritérií krásy. Fňuq.



LA FEMME - MYSTERE (2016)


Francúzski indie-psychedelic-vintage fetišisti zvolili po ornamentálnom artworku Elza Durta z debutového albumu Psycho Tropical Berlin čistejší vizuál so snovo-magrittovskou aurou.

Viac než hodinová stopáž albumu však prináša sklamanie. Materiál je ochudobnený o miestami sviežu, miestami mystickú a miestami čisto euforickú odviazanosť prvého albumu.

Mystere znie ako mix nedotiahnutých skíc a nápadov, ktoré ostali po debutovom albume -splnenom sne každého indie-hudobného fanúšika. Skupina dokáže priebežne produkovať relatívne silnú atmosféru, ktorú však nepodporuje nosná konštrukcia nákazlivých motívov.

Ostal aspoň krásny obal, v ktorého farbách sa dá potápať s podobnou vášňoe, ako v bazénoch Davida Hockneyho.



SHEER TERROR - STANDING UP FOR FALLING DOWN (2014)


Davea Decata môžete poznať z reklamnej kampane americkej streetwearovej značky Carhartt, z obalov albumov rockových skupín, alebo ako ilustrátora zo stránok už neexistujúceho časopisu RUGGED.

Vo svojich prácach vyzdvihuje atmosféru zapadnutých robotníckych štvrtí a zatuchnutých barov s "baudelairovským" feelingom. Jedna z jeho najviac znepokojivých prác sa objavila ako frontcover albumu veteránov americkej hardcorovej scény - Sheer Terror.

Decatova práca prejavuje veľký fabulačný potenciál.
Neurčitá, znepokojivá atmosféra vytvorená otvoreným rámovaním výjavu, výberom a kompozíciou zobrazených objektov a neurotickou farebnosťou vyvoláva v divákovi akútnu porebu dotvárať načrtnutý príbeh.

Ale Sheer Terror svojou hudbou prezentujú absolútne obyčajnú, tendenčne nasratú hardcorovú vlnu, ktorá nevybíja zuby, ani neprináša zaujímavé koncepty či príbehy. Len šteká, zazerá, dvíha prostredníky a demonštratívne praská kĺbmi.





Medzinárodný punk žien

12. března 2017 v 14:45 | Michael Papcun |  blog

Po sladkostiach a kvetinách prichádza hrmot, bzučanie zosilovačov a dievčatá v skupine...



SLEATER KINNEY - DIG ME OUT (1997)


Hlavné nasledovníčky hlučného odkazu The Slits a X-Ray Spex. Fundamentálne gitarové háčkovanie Carrie Brownstein a Corin Tucker vytvára jednoduché a priebojné vzory, prežívajúce dekády bez náznaku starnutia. Nenáročné komponenty v priemere dva a pol minútových skladieb vzdorujú hrdzaveniu, premenám vkusu aj trendov. A sedia do každej situácie. Dráždia, vrčia, objímajú, nabudzujú, škriabu, bozkávajú, vzdorujú...

Dig me out je univerzálnym albumom, ktorý sa stáva kultovým bez snahy o výstrednosť. A spevácky prejav Corin Tuckerovej sa môže spokojne popasovať s kdektorým zvučným pankáčskym menom. #riotgrrrl



DARKENED NOCTURN SLAUGHTERCULT - HORA NOCTURNA (2006)


Dievčenská skupina s (vo viacerých slovazmysloch) hrôzostrašným názvom produkuje na treťom štúdiovom albume klasický black metal s húževnatosťou a nasadením, ktoré môžu závidieť aj švédski MARDUK na albumoch z prelomu milénia.

Nudnosť stereotypnej ikonografie - čierno-biely obal, obrátené kríže, pentagramy, temnota, okultizmus - je v hudbe vyvážená ohromným apetítom, apokalyptickým nasadením a robustnosťou tankového pásu. Darkened Nocturn Slaughtercult zvuk či imagináciu súčasného black-metalu pravdepodobne nikam výrazne neposunú. Ale vytvárajú jednu z najlepších a najživelnejších podobizní ortodoxného chápania žánru.



CHERRY GLAZERR - APOCALIPSTICK 2017


Najobľúbenejší objav. Promo materiály ukazujú tuctovo sympatickú indie-rockovú skupinu tvorenú dvoma ženami a jedným chalanom v pekných oblečeniach, pastelových farbách, s dávkou vintage a polaroidovej estetiky. Napriek tomu ide o prekvapivo charizmatické a ľahko rozpoznateľné trio...

Hudobná zložka tiež nepoužíva žiadne revolučné ingrediencie. Kúzlo spočíva v nadšení, ktorým modeluje a skloňuje bežné garage rockové rytmy, riffy a postupy. Náruživosti oddaný feeling Cherry Glazer pretvára počuté na čerstvé a sotva rozbalené, nadužívané naberá druhý svieži dych. Výborným oživením repertoáru sú videoklipy pohrávajúce sa so slasherovými odkazmi, či falickým rozmerom elektrickej gitary. Garage rocková scéna sa môže v roku 2017 pochváliť skupinou, v ktorej podaní by sa nadýchanými a šťavnatými stali aj vtipy o Chuckovi Norrisovi. Hah.



Marcový multivitamín

5. března 2017 v 16:33 | Michael Papcun |  blog

Jar v prvom rade vrthne do šatníka, kde vymení ťažký tmavozelený kus nylonu za ľahší kus rifloviny. Nasledujú oveľa zaujímavejšie zmeny v CD-prehrávači, gramofóne, mp3-ke. Dlho som sa nehrabal žiadnom obchode s platňami, tak ponúkam aspoň krátky výber z prehrabávania sa vždy čerstvými domácimi (jarnými) stálicami.


BRIAN ENO - ANOTHER GREEN WORLD (1975)


Otepľovanie, znovubjavenie zelene a stmievanie až niekedy okolo 18tej hodiny- umocňujú Enove popovo-avantgardné výlety za bežné hranice úloh a možností hudobných nástrojov.
ANOTHER GREEN WORLD je voľným preháňaním sa po fantazijnej krajine premenlivých syntetizátorových plôch, basgitarového haiku, kolísavých vokálov, temných lesov, malých rýb a veľkých dolí. Pôvodné, známe skupenstvá okolitého sveta tu nehrajú žiadnu rolu. Vo svete Briana Ena sa všetko slobodne zločuje, kombinuje, preniká naprieč sebou a vytvára unikátnu, abstraktnú biodiverzitu.


KING DIAMOND - ABIGAIL (1987)



Búrka, staré strašidelné sídlo zdedené manželským párom, varovania siedmych čiernych jazdcov, hrozivé tajomstvo rodinnej hrobky... Kostru druhého albumu Kinga Diamonda tvorí príbeh o Abigail - zrodenie driemajúceho zla, prinášajúceho rad obligátnych tragédií.
Abigail je hudobným ekvivalentom archaických hororov, dodatočne napustených dobovou strojenoťou metalového žánru. Najzaužívanejšia hororová ikonografia je úzko prepájaná s atmosférickým riffingom, závratným počtom hlasových oktáv, teatrálnym koketovaním so satanizmom a taktiež dávkou nechceného humoru, vytvoreného snahou o čo najtemnejšiu štylizáciu, pripomínajúci cirkusové panoptikum.
Nekonečné exhibície v gitarových sólach, načančaných pódiových show, napúdrovaných videklipoch a v hračkárskom okultizme korunuje Diamond záľubou v postave pútavého speváka-rozprávača, ktorý si neodpustí žiadne temno-temné, až dojímavé klišé. Patetická horor-metalová maškaráda. Ideálne počúvanie do jarných búrok.



MAMAS AND PAPAS - IF YOU CAN BELIEVE YOUR EYES AND EARS (1966)



Sústavný prídel chytľavých harmónií, spevavých refrénov, notoricky známych melódií a skladateľských postupov. Všeobecne prístupné obrazy idealizovanej, hédonistickej Ameriky 60-tych rokov. Mamas and Papas ma neprestávajú udivovať univerzálnosťou svojho jednoduchého, ťažko napodobiteľného alebo vylepšiteľného hudobného jazyka. Ich systém využívania tradičnej popovej schematiky je prostriedkom na neustále osviežovanie a regenerovanie mysle.



DEICIDE - DEICIDE (1990)



Najčastejší jarný side effect - ťažko ovládateľný pocit vnútorného nepokoja, potreba vyskočiť z kože, neschopnosť koncentrovať sa. Čo ho vystihne lepšie, než psychopatický sound raného floridského death-metalu?