Duben 2017

DEATH METAL

12. dubna 2017 v 21:30 | Michael Papcun

Tie filmy ma nebavia, hudba je od veci, stropy sa zvyšujú, okná vzďaľujú, do vane tečie len studená voda, Alica tu už takmer nebýva, taniere neumyté a nakopené na stole vedľa rozčítaných kníh, pri ktorých strácam dych. Neviem nájsť nakopnutie. Alebo aspoň kúsok energie. Hrabem sa vo virtuálnej zbierke starých albumov. Dátum vytvorenia súboru: 21.12.2011. Koniec týždňa vo veľkom dvojizbáku je bez teba neznesiteľný. Deň má 240 hodín, ktoré neviem poriadne využiť. Nekrofilný refrén tretieho ročného obdobia bodám do brucha chuťou lacnej, presladenej čokolády. A Spúšťam prehrávač.

Mesto zhora obaľuje tmavosivá olejomaľba. Prešiel som ho v sivom svetri a maskáčovej bunde, ktorú neustále interpretujem a reinterpretujem. Predvčerom bola nositeľom ironickej citácie obľúbenej knihy, včera vyjadrovala bojový, húževnatý postoj. Dnes je jej zeleno-hnedo-čierna štruktúra len symbolom apatie a mrzutosti, kulminujúcej medzi uniformne vysokými stenami stavieb spred 40-tich rokov. Vynosené fasády, obité kachličky, drahé mercedesy a priberajúca obloha vytvárajú dokonalú scénografiu pre rozlet nevľúdnosti, neschopnosti a nechute. Bežná pohostinnosť ulíc sa zmenila na neprestúpiteľnú apatiu. Ručia hlbokým, preťaženým tlakom podladenej gitary. Pomalá predohra sa mení na okamžitú rytmickú anestéziu.

Ty ležíš na posteli o 80 kilometrov ďalej, vo veľkej izbe s vybitými svetlami a ohromným bordelom na zemi. Medzi fialovými tapetami, ktoré sa už druhý rok chystáme strhnúť. Máš na sebe minimum oblečenia a ešte menej slov. Zdola sa ozýva stlemný hluk vedomostnej súťaže. Do čoho sa kamufluješ ty? Do verejnej odmlky na sociálnej sieti? Už týždeň sa o tebe snažím písať. Dofabulovať ti priliehavý príbeh, spraviť z teba súčasť deja ktorý sa nestal, ktorý je iba mojou vytúženou predstavou.

Robím z teba automatickú skladačku druhých ľudí, situácií a dejov. Roky na predmestí sa strihajú a následne zlievajú do plastelínovej emulzie, pohlcujúcej nesprávnych ľudí a nesprávne objekty. Výsledok: Nehrateľná, deformovaná tablatúra, pripomínajúca ambície nikdy nezaloženej death-metalovej skupiny. Štyri strany popísané návrhmi na jej názov, štvrť strany s náčrtom potenciálnej skladby. Neskorý október strávený v garáži. Zvuková skúška jedného človeka s počítačom generujúcim bicie nástroje. Šestnástinové noty, ťaživé podladenie, klišéovité postupy, priemerné zvládnutie nástroja, masívna rytmická anestézia.

Medzi myšlienkami na teba listujem knihami druhých, starších, lepších autorov. Každá strofa podnecuje závisť. Čítam nahlas ich vyjadrenia, stotožňujem sa s nimi a serie ma, ako lepšie sa vypísali z toho, z čoho sa snažím vypísať ja. Serie ma, že nemôžem mať teba, ani ich obsahy. Alebo aspoň formy. Alebo aspoň maličké gagy. Naozaj mrzutý moll. Do vypreparovaného obrysu tvojho tela sa snažím vložiť svoju myseľ. Vizualizácia tejto vety pripomína obal jedného death-metalového albumu, ktorý si práve púšťam. Krátka spomienka na pokus o fungovanie skupiny, ktorej členovia sa nikdy nezišli, ktorej potenciál sa nikdy neoveril, ktorá nikdy nič nezložila, ktorej sila vyprchala ešte pred pokusom o prvé demo.



Sedíš v zelenom suzuki svojich rodičov. Máš na sebe oblečené zelené pančuchy a čierne šaty. Čo je to za kostým? - to by si chcel vedieť! Rozvážnym tempom šoférky-začiatočníčky prechádzaš dokonalo prázdnou ulicou v dokonalej koncooktóbrovej hmle. Rádio v aute máš vypnuté. Krasopis pokosených trávnikov narúša opadané lístie. Piešťany sa menia na mesto duchov, vzduch sa zahusťuje, supermarkety sú zastúpené cintorínmi. V mojej predstave sa mestom tiahne dusivá basová linka. Vychádzaš z mesta okolo jazera. Po zužujúcej sa ceste smeruješ do lesa. Kamufluješ sa živou adaptáciou nášho obľúbeného animáku. Motor auta vydáva disonantný rachot v strednom tempe, pripomínajúci zaseknutý bicí automat. Mizneš na zužujúcej sa ceste, kde dávno končí nočné osvetlenie.


Dnešok je septicky vypitvaný, žijúci z dozvukov nespojených, separovaných hlukových liniek. Elektornické bicie zamrzli. Šestnástinové noty vypadávajú z rytmu a menia sa na celé. Ich prítomnosť sa odlaďuje. Odpojenie zosilňovača, koniec zvukovej skúšky, koniec hluku.

Metalová špajza

9. dubna 2017 v 19:07 | Michael Papcun |  blog

Včera večer sme sa s priateľkou dostali do veľmi intímnej fázy, v ktorej si zamilovaní ľudia ukazujú hudbu čo počúvali na základnej škole. Naozaj som nečakal, že z oprášenia albumov mojej mladej minulosti vyvrie oveľa viac roztúženého dojatia než hanby a smiechu. A preto sa o svoje dojmy rád podelím s Vami všetkými.


SWALLOWED - EPITAPH OF NAUSEATION demo (2008)


Kde bolo tam bolo, niekde v Helsinkách dvaja fínski chalankovia nahrali demo, ktoré nápadne pripomína rozprávky bratov Grimmovcov. Ich skladby fungujú ako jednoduché príbehy z institne temnej krajiny, kde v lesoch podladených gitár sídlia bizarné bytosti v lákavých chalúpkach. A my, poslucháči, sme Červené čiapočky, Jankovia a Marienky blúdiace hustým, starosvetským koloritom a odlamujúce sústa z chutnučkých (hlukových) stien.


POSSESSED - SEVEN CHURCHES (1985)


30-ročná konzerva nadčasových postojov základoškolského rebela. Priamočiary frontcover. Dokonalá typografia. Fundament death-metalového žánru. Učebnica praktických rád (nielen) pre tvrdého metláka. Zbierka kryptických "báchoriek" a neodolateľne autentický "brajgel" s punkovým feelingom. Hudba hutnejšia než zahryznutie sa do Snickersky. Aj po 5-tich rokoch od posledného počutia.



PATHOLOGIST - PUTREFACTIVE AND CADAVEROUS ODES ABOUT NECROTICISM (1992)



Druhá najväčšia legenda českého extrémneho metalu hneď po Masters Hammer. Masívny nátresk grindcorového soundu korunovaného Cyklovým toaletným vokálom je ako nález vyše 20 rokov zabudnutého džemu v najzapadnutejšom kúte špajze. Ale netreba ohŕňať nos a odvracať zrak. Dôsledné skúmanie jeho štruktúry môže byť zdrojom takého istého uspokojenia, ako nález tých správnych vintage handričiek po zľave v okrajovom second-hande.