Epizóda zo života Copycorna

28. května 2017 v 1:43 | Michael papcun |  blog

"Ti jebe? Chod na stáž... tam sa naučíš všetko."

Tak znela odpoveď Ondra Štefánika na moju otázku "Musím, alebo mám prestúpiť na marketing, ak to chcem skúsiť s copywritingom?" v zafajčenom interiéri bratislavského Malewillu, niekedy v druhej polovici marca.

A začali sa diať veci... také mileniálske. Pár prebdených nocí, sliedenie na internete, rozklikávanie profilov, pár nahodilo, ale dobre namierených (a vypočutých) správ, piatkové poobedie strávené napínavým hliadkovaním na Messengeri a konečne... nervózne žmolenie prstov na stážovom pohovore, po ktorom sa zo mňa naozaj stáva Copycorn v MUW Saatchi & Saatchi. S perfektne vyváženým mixom prekvapenia, spokojnosti a trochy obligátnych sebapochybností.

Copycorn je stavom mysle copýka na štartovacej čiare

Po prvom mesiaci v "reklamke" máte pocit, akoby bol "Gonzo journalism"1 vyvinutý čisto pre potreby opisovania tamojšieho diania.

Koronárnymi chodbami pobehujú accountky a accounti šíriaci informácie. Pomedzi nimi registrujete tú-ktorú legendu slovenskej reklamy. Arťáci v tomto zhone pripomínajú biomechanický výjav z kyberpunkového komixu, kde miznú hranice medzi ľuďmi a počítačmi. Copywriteri miznú v brainstormovniach, aby sa "na to pozreli o niečo kokotskejšie". Čiernou fixkou zapĺňajú plochu veľkej bielej tabule a brainstormovňa sa po pár hodinách mení na perfektnú simuláciu Altamiry. kreatívni riaditelia podliehajú neustálej teleportácii. A vtípky stratéga Kamila brázdia ovzdušie ako munícia v Counter Striku.

Vy medzitým riešite svoje prvé zadaníčka, pridávate sa ku kolegom copywriterom a s radosťou zisťujete, že robíte vlastne to isté, čo v škole na seminároch. Len sa namiesto Antonioniho artových filmov snažíte analyzovať a zaujímavo interpretovať oveľa banálnejšie, no o to ťažšie ohybné vecičky. Mozgové závity sa menia na plastelínu vytvárajúcu kubistické útvary a geometrické abstrakcie. Spoznávate "ideopis" svojich kolegov, pričom sa snažíte profilovať svoj vlastný.

mozog po braistormingu, 2D model.


A potom prichádzajú tie smutnejšie stránky. Napríklad keď idú nápady do koša. Alebo keď si po dvoch hodinách snahy prísť na niečo fakt popiči všetok vysielací čas vašej hlavy zakúpi myšlienka na Margotku, Pepsi, Andyho Milonakisa, Roba Kazíka... Alebo keď osamelé sedenie vášho nadriadeného v zasadačke nápadne pripomína maľbu Edwarda Hoppera.

nie, nie je to vždy sranda...

Na "copycornení" v Saatchi je najpríťažlivejšia neexistencia štandardu, ktorý by na hlavičku Copycorna pôsobil ako formaldehyd (zámerne bizarné prirovnanie). Je tu len nadštandard, ktorý si stále pýta zvyšovanie levelov a prísun čerstvých živín. Ide o prácu vyžadujúcu si stály prehľad, stálu potrebu sebarozvoja a, v ideálnom prípade, čo najširší rámec záujmov. Navyše je v tom dávka zdravého masochizmu. A presne to som chcel. Aspoň skúsiť.

Dni a zadania prichádzajú a odchádzajú, agentúrou cirkulujú ľudia a vy sa pomaly zarývate hlbšie a hlbšie do tkanív "advertising lajfu", spoznávate kolegov a kroky vám smerujú od steny viac do stredu chodby.

Osobne ma najviac teší to, že zažijem prvú letnú brigádu, ktorej náplň bude oveľa dobrodružnejšia než letargické strácanie sa vo vlastnom monológu analyzujúcom zbytočnosť druhej série Temného prípadu, alebo čakanie na "fajront", ktorým práca naozaj končí.





 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Aktuální články

Reklama