Leden 2018

Súčiastky starého sveta

27. ledna 2018 v 15:37 | Michael Papcun |  blog


Keďže formulka "all work and no fun makes you a dull boy" v posledných dňoch ordinovala naplno, moje obranné mechanizmy sa spoľahli na obľúbenú únikovú cestu - Lego. Doprial som si dva staré sety - stredne veľké Lego 6270 - Forbidden Island a menšie, ale nemenej očarujúce Lego 6020 - Magic Shop. Ihneď po ich odbalení a zložení sa dostavil pocit, kvôli ktorému sa tento rituál vypláca a nie je len rýchlo pĺznucou kratochvíľou - pocit bytia súčasou niečoho oveľa vrstevnatejšieho, než je skladanie kociek a vytváranie pekných objektov.


6270 - Forbidden Island (1989)




Fobidden Island je jedným zo setov, ktoré v roku 1989 definovali tvár novej pirátskej témy. Ostrov na unikátne spracovanej podložke (nákres ostrova) je maximálne funkčnou kolekciou pre danú tému kľúčových kociek. Pirátske zástavy, stožiar z lode, exotická flóra, vratký most, poklad, čln alebo výber a kombinácia postavičiek sú potenciálnou rozbuškou množstva príbehov zapustených do na prvý pohľad freestylovej konštrukcie.

Hry na pirátov sú väčšinou spojené s loďami a plavením sa po oceánoch, no Lego dokázalo preniesť čaro týchto naratívov aj na súš - konkrétne na roztrúsené ostrovčeky, provizórne obydlia a pevniny, ktorých úloha nekončí len pri pasívnom skrývaní zakopaných pokladov.

Forbidden Island je veľmi živelnou a štýlovo jasne vyhranenou expozíciou do pirátskej tematiky a dosť možno aj jedným z jej vizuálne a funkčne najlepších setov.

Do ostrova sa podarilo zapustiť improvizovanosť a istú naturalistickú dynamiku "pirátskeho života" (resp. jeho romaticky detského obrazu). Listy paliem síce stoja pevne na svojich miestach, no aj tak nemáte ani najmenší pocit bezvetria.
"Ostrovnosti" pirátskeho Lega dodali kus exotiky pokračovania z prvej polovice 90-tych rokov, kde boli Piráti eklekticky prepojení s prostredím domorodých národov. Príbehový a najmä estetický aspekt témy získal (na internetových blogoch) povesť skepticky prijímanej extravagancie, čím sa len potvrdzuje výraznosť a nezabudnuteľnosť týchto setov.



piráti meets domorodci (Lego 6278 - Enchanted Island 1994)


6020 - Magic Shop (1993)


Magic shop je malým výsekom zo série Castle, zachytávajúci dôležitý bod jej vývoja. V roku 1993 sa do témy okrem klasikých rytierov dostali magické bytosti - čarodejník a drak. V Magic Shope je na malej ploche zreteľné rozvíjanie témy smerom k zaplneniu stredovekého sveta bytosťami a postavami posúvajúcimi jeho charakter viac k fantazijným, mystickým príbehom, než k obyčajnmu dobýjaniu hradov. Trend vyvrcholil v roku 1997 značne temnou sériou Fright Knights, ktorej dominujú temné hvozdy Netopierieho kráľa, bosorky, mohutný skalný dizajn a bordovo sfarbená obloha. Štýl sa odklonil od klasického sveta rytierskych eposov k snovej imaginácii.

V začiatkoch rytierskej témy je zaujímavá jej (čisto neúmyselná) návaznosť na charakter stredovekého umenia. Zobrazovanie v stredovekom umení sa neriadilo potrebami realizmu. Maľby naopak zachytávali ľudí ako anonymné typy, predstaviteľov určitého postvenia charakterizovaných skrz najtypickejšie, ihneď rozpoznateľné a hierarchizujúce znaky. Podobnú tendenciu možno vystopovať aj vo vizuáloch prvých Lego Castle setov, kde majú všetky postavičky rovnaké tváre a líšia sa len rytierskou výbavou, ktorá ich jasne kategorizuje. V roku 1993 sa objavuje väčšia individualizácia postavičiek a téma prichádza o neumýselnú, ale rozkošnú referenciu.

Osobne mi je sympatická dištancia starých setov od akčnosti tak typickej pre rytierskú tém u na prelome milénií. V 90-tych rokoch bol dôraz kladený viac na prenikavú atmosféru sprostredkúvanú každou kockou.

Fright Knights: Draky, bosorky a čierna mágia
(Lego 6037 - Witch´s Windship - 1997)


Je samozrejmé, že tieto stavebnice budujú vlastné svety, do ktorých sa dá ľahko vliezť a užívať si fabulačné schopnosti ich statických činiteľov. Ale pravé čaro stavebníc pramení s časovým odstupom z niečoho iného, čo z nich robí (ako som už spomenul) "niečo viac než skladanie kociek a vytváranie pekných objektov". Pre mňa, ako dieťa neskorých 90-tych rokov, je práve prítomnosť a estetika týchto stavebníc artefaktom, strojom času vedúcim do obdobia, ktoré spoznávam až dodatočne a ostáva pre mňa viac-menej mýticko-nostalgickou retrozónou . Lákavé svety a príbehy sa nebudujú len v rámci stavebníc, ale najmä v spoločnosti stavebníc. Sú to ony, čo nechávajú prostredníctvom svojich prvkov prestupovať náš svet unikátnym zeitgeistom. Stávajú sa z nich stále aktívni činitelia rozohrávajúci nové, abstraktné hry.